Ešte jedna romanca
Zvečnený v mojej duši je portrét jednej krásnej dámy.
Do iných časov oči má zahľadené.
Bolo tam dobre, necíti ľútosť žiadnu nad prešlými dňami.
Všetko je dávno navzájom odpustené.
Stále na jej počesť chórus nebeský chvály vyspieva
a muzikanti hrajú v parádnych sakách.
Ale s každou notou, bože, liečivá hudba zaznieva
a dirigent svoj batón rozlámal v rukách.
Neurazím osud slzou zbytočnou a unáhlenou,
avšak niekedy sa topím v utrpení:
Čím sme my len, páni, v porovnaní s touto krásnou ženou?
Čím je žitie naše, čím sú iné ženy?
Ako predtým, teraz tiež na mňa sa láskavo zatvári
a k nej sú za to tak láskavé nebesá.
Ona isto píše mi listy, no...zostarli poštári
a dávno už sa mi zmenila adresa.
Hudba a text: Bulat Okudžava, 1979
Slovenský preklad: ©Ivan Tkáč, 2008
Anglický preklad: Alek Vagapov
ANOTHER ROMANCE
Imprinted in my soul, I have the portrait of a fair lady.
Her eyes are fastened on the time of bygone days.
It's wonderful to be there: all have been excused already,
there are no strangers, nor there's any fear of years.
The highest choir glorifies her singing songs of praise with feeling,
and the musicians, dressed in black tail-coats look grand.
With every note - good heavens! - music can be healing...
And the conductor twists the baton in his hand.
I won't insult my fate by weeping, empty tears shedding,
but there is one thing that I think of now and then:
who are we, gentlemen, compared with that fair lady?
What is our life? Who are our ladies, dear gentlemen?
Perchance, just as before, I'm still in favour of my fair lady,
for that she's in Heaven's favour, as I know.
She writes me, certainly, but... all my postmen have grown old already
And all of my addresses changed long long ago
