Pieseň o pechote
Prepáčte pechote,
že niekedy hlúpo správať sa zvykne.
Kráčame, šliapeme,
keď navôkol jarná príroda kvitne.
Kráčame ľahúčko
po lávke vratkej. Pre nás záchrany niet.
Belavé bahniatka
za nami hľadia ako príbuzné späť.
Prírode neverte,
keď dažďami vás bez prestania zlieva.
Neverte pechote,
že statočne si piesne stále spieva.
Neverte, neverte,
keď v sadoch vtáci piesne zanôtili.
Život náš so smrťou
si dlhy svoje ešte nesplatili.
Život nás učil už:
Žijeme pochodom, otvorte brány.
Kamarát, druh môj, muž!
Naše sú povinnosti: bolesti, rany.
A jediné v mysli ospalej svitne.
Prečože šliapeme,
keď navôkol jarná príroda kvitne?
Kamže to kráčame,
keď navôkol jarná príroda kvitne?
Hudba a text: Bulat Okudžava, 1961
Preklad: ©Ivan Tkáč, 2008
