Človek umiera v nemocnici a jeho posledný rozhovor s týmito tromi „ženami, sestrami a sudkyňami" sa týka neschopnosti vrátiť dlhy, ktoré voči nim pociťuje. Veriteľky mu dávajú ukľudňujúce „rozhrešenie", že je pred nimi čistý, keďže nikto z nás tieto dlhy zrejme nemôže splatiť úplne.
V pôvodnom ruskom texte je poetická perzonifikácia súčasne slovnou hračkou, keďže v ruštine ide o skutočné mená žien - Vera, Nadežda, Ľubov. Slovenské preklady Ľubomíra Feldeka a Teodora Križku boli publikované vo výbere z Okudžavovej básnickej aj prozaickej tvorby, ktorý zostavil Ľubomír Tokár pod názvom Môj Arbat (Smena, 1987). Páči sa mi aj anglický preklad Aleka Vagapova začínajúci veršami „Will you be so kind as to pull down the blinds". Ponúkam svoj preklad básne.
Vypočuť na webe si možno túto spievanú báseň v pôvodnej Okudžavovej interpretácii, ako aj v zaujímavej interpretácii Jeleny Orlovovej, ktorá je nazvaná rusko-španielskou hudobnou fúziou.
Bulat Okudžava
Tri sestry
Sestrička, stiahnite už ten modrý záves.
Lieky už nechystaj mi, ty moja kráska...
Pri lôžku postávajú Viera a Nádej,
a s nimi aj tretia veriteľka - Láska.
Syn rýchleho veku dlh svoj splatí teraz.
Peňaženka prázdna vo vrecku pri srdci...
- Nežiaľ a nesmúť, sestrička moja – Viera,
zostanú ti ešte na svete dĺžnici.
Nežne a bezmocne vravím druhej v rade,
dvoje rúk previnilo bozkávať jej chcem.
- Nežiaľ a nesmúť, matička moja – Nádej,
veď mnohých synov tvojich nosí táto zem.
Vzpínam k tretej - k Láske - svoje dlane prázdne
pokorne sa kajám, keď začujem jej hlas:
- Nežiaľ a nesmúť, veď pamäť nevychladne.
Rozdávala som sa za teba zas a zas.
Nezáleží, ktoré ruky ťa hladili,
aké ťa spaľovali plamene vášne.
Trikrát to za teba klebety splatili.
Teraz si čistý predo mnou, vážne.
Čistý, prečistý ležíš, stráca sa prítmie,
zrodeniu nového dňa o chvíľu uver.
Tri sestry, ženy, sudkyne milosrdné
poskytnú pre mňa ešte posledný úver...
Preklad: ©Ivan Tkáč, 2008