reklama

Tri osudové ženy Bulata Okudžavu

Táto Okudžavova spievaná báseň, ktorá bola vytvorená v roku 1959, keď bol autor 35-ročný, nemala žiadny pôvodný názov. Niekedy sa uvádza pod názvom Tri sestry. Ide o jednu z mojich najobľúbeneních jeho básní vzhľadom na jej filozofickú hĺbku, poetiku a v neposlednom rade aj krásnu hudbu. Báseň je dialógom umierajúceho s osudovými ženami - Vierou, Nádejou a Láskou.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (14)

Človek umiera v nemocnici a jeho posledný rozhovor s týmito tromi „ženami, sestrami a sudkyňami" sa týka neschopnosti vrátiť dlhy, ktoré voči nim pociťuje. Veriteľky mu dávajú ukľudňujúce „rozhrešenie", že je pred nimi čistý, keďže nikto z nás tieto dlhy zrejme nemôže splatiť úplne.

V pôvodnom ruskom texte je poetická perzonifikácia súčasne slovnou hračkou, keďže v ruštine ide o skutočné mená žien - Vera, Nadežda, Ľubov. Slovenské preklady Ľubomíra Feldeka a Teodora Križku boli publikované vo výbere z Okudžavovej básnickej aj prozaickej tvorby, ktorý zostavil Ľubomír Tokár pod názvom Môj Arbat (Smena, 1987). Páči sa mi aj anglický preklad Aleka Vagapova začínajúci veršami „Will you be so kind as to pull down the blinds". Ponúkam svoj preklad básne.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vypočuť na webe si možno túto spievanú báseň v pôvodnej Okudžavovej interpretácii, ako aj v zaujímavej interpretácii Jeleny Orlovovej, ktorá je nazvaná rusko-španielskou hudobnou fúziou.

Bulat Okudžava

Tri sestry

Sestrička, stiahnite už ten modrý záves.
Lieky už nechystaj mi, ty moja kráska...
Pri lôžku postávajú Viera a Nádej,
a s nimi aj tretia veriteľka - Láska.

Syn rýchleho veku dlh svoj splatí teraz.
Peňaženka prázdna vo vrecku pri srdci...
- Nežiaľ a nesmúť, sestrička moja – Viera,
zostanú ti ešte na svete dĺžnici.

Nežne a bezmocne vravím druhej v rade,
dvoje rúk previnilo bozkávať jej chcem.
- Nežiaľ a nesmúť, matička moja – Nádej,
veď mnohých synov tvojich nosí táto zem.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vzpínam k tretej - k Láske - svoje dlane prázdne
pokorne sa kajám, keď začujem jej hlas:
- Nežiaľ a nesmúť, veď pamäť nevychladne.
Rozdávala som sa za teba zas a zas.

Nezáleží, ktoré ruky ťa hladili,
aké ťa spaľovali plamene vášne.
Trikrát to za teba klebety splatili.
Teraz si čistý predo mnou, vážne.

Čistý, prečistý ležíš, stráca sa prítmie,
zrodeniu nového dňa o chvíľu uver.
Tri sestry, ženy, sudkyne milosrdné
poskytnú pre mňa ešte posledný úver...

Preklad: ©Ivan Tkáč, 2008

Ivan Tkáč

Ivan Tkáč

Bloger 
  • Počet článkov:  25
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Tisíc vynálezců udělalo krach.Hvězdy nevyšinuli se z věčných drah.Pohleďte jak tisíc lidí klidně žije. Ne, to nění práce ani energie.To je dobrodružství jako na moři uzamykati se v laboratoři.Pohleďte jak tisíc lidí klidně žije.Ne, to není práce, to je poezie.(V. Nezval: Edison) Zoznam autorových rubrík:  FilmyKnihySpoločnosťPoéziaPiesne

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu