Pani Výbošťoková píše: „Už ma nebaví byť objektívna, veľkorysá a chápavá. Na dovolenke v Tatrách počúvam, akí sme my, Bratislavčania, arogantní chrapúni, ako vyžierame celé ostatné Slovensko a ako by sa na východe dobre žilo, keby nemakali na Bratislavu. V Auparku dve moletky nadávajú, že si nemôžu kúpiť nič na seba, lebo všetko vykúpili Bratislavčanky a keď som pred Trenčínom „chytila“ defekt a s veľkou námahou po polhodine vymenila rezervu, zastavil sa pri mne pánko na Felícii s topoľčianskou ešpézetkou a čudoval sa, že ženská z Bratislavy našla, kde má auto kolesá“.
Nuž ľudia so stereotypným uvažovaním (inak sa tomu hovorí aj predsudky) sú všade. Mimo Bratislavy aj v Bratislave, ako je to práve z citovaného článku zrejmé. Aj ľudia prichádzajúci do Bratislavy sa niekedy stretávajú s označovaním „sedláci“ alebo s neochotou vysvetliť smer, ktorým sa človek dostane na iné miesto Bratislavy. Mňa sa ako vysokoškolského učiteľa kolegovia opakovane pýtali, že „čo nového v Košicoch“, i keď ma predtým nikdy nepočuli rozprávať šarišským nárečím.
Čo sa týka vyžierania zvyšku Slovenska: Je pravda, že vyše 80% zahraničných investícií v posledných 10 rokoch smerovalo do Bratislavy a blízkeho okolia. To súvisí s jej geografickou polohou, štatútom hlavného mesta, ale aj s rozhodnutiami centrálnej vlády, nezávisle od toho, či bola modrej alebo červenej farby a nezávisle od toho, z ktorých kútov Slovenska jej členovia pochádzali. O zahraničných investíciách rozhoduje v prvom rade investor. Na druhej strane však aj dotácie z eurofondov, o ktorých rozhoduje vláda, išli tiež prevážne do Bratislavy a blízkeho okolia, až kým na to vláda nebola upozornená z Brusselu, že dotácie majú ísť do zaostalých oblastí.
V Bratislave je približne o 10 tisíc Sk vyšší priemerný plat ako je slovenský priemer, a keď to porovnávame s najchudobnejšími krajmi, ako je napr. Prešovský kraj, tento rozdiel narastá až na 15 tisíc Sk. Na druhej strane je treba uznať, že náklady na bývanie sú v Bratislave aj dvojnásobne vyššie ako vo zvyšku Slovenska. Obrovskou výhodou Bratislavy oproti najzaostelejším oblastiam je skoro nulová nezamestnanosť, ktorá tlačí cenu pracovnej sily nahor, zatiaľ čo v oblastiach s vyše 20%-nou nezamestnanosťou je pracovná sila lacná. Ako je známe, dane z príjmov fyzických osôb, ostávajú na mieste, kde tieto osoby bývajú.
V ďalšom texte pani šéfredaktorka zdôvodňuje, prečo sa nehanbí za to, že je Bratislavčanka: „Každý vie, že žena, keď chce obstáť v Bratislave, kde konkurencia je skutočne európska, musí byť pracovitejšou, vzdelanejšou, krajšou a inteligentnejšou. Súčasne ale pozitívne diskriminujeme tých chudáčikov z vidieka, ako by sme sa hanbili sami za seba...A dosť! My Bratislavčanky, bez ohľadu na to, odkiaľ sú naše korene, sme INÉ a nútené byť lepšie. A aj lepšie takmer vo všetkom sme.“ Správne. Preč so skromnosťou! Samozrejme, Bratislava ako hlavné a najväčšie mesto s najväčším zastúpením zahraničných firiem prirodzenou gravitáciou priťahuje talentovaných ľudí z celého Slovenska. To isté platí pre Prahu a iné hlavné mestá. Ale, pani šéfredaktorka, toto nie je európska úroveň publicistiky prezentovať regionálny šovininizmus: Keď chcete vidieť európsku úroveň prečítajte si The Economist. Neviem o tom, že by v Bratislave existovala akákoľvek pozitívna diskriminácia „chudáčikov z vidieka“. Tí čo sa tam presadili, zrejme mali na to, či už talent alebo aj široké ramená.
Najsilnejší a vlastne jediný konkrétny argument pani Výbošťokovej na záver bol naozaj presvedčivý: „Jeden jediný príklad: celé Slovensko vedelo, že prvou Super Star sa má stať Martina Schindlerová. Krásna a s úžasným talentom. Vyhrala nemastná neslaná metla roka Koščová. To sme ale dali týmto nafúkaným Bratislavčankám –zaznieval víťazný povyk v dolinách“. Ak celé Slovensko toto naozaj vedelo, prečo potom hlasovalo v prospech Koščovej? Nie je to asi aj tým, že Koščová dobre spievala, i keď možno technicky nie tak dobre ako ľudsky nezrelá Šindlerová. A ešte existuje aj niečo ako charizma osobnosti, čo bolo dobre vidieť aj na tohtoročnej Superstár. Mimochodom, v šoubiznise sa nepresadila ani jedna z nich. Kým Koščová spieva so svojou kapelou menšinový žáner hudby v kluboch, Šindlerovú jej otec a neskôr aj priateľ predával úspešne na firemné večierky, kým to bolo ešte zaujímavé. Z prvého ročníka Superstár sa zjavne presadila iba Zdenka Predná, ktorá pochádza z Banskej Štiavnice, ale presťahovala sa do Bratislavy a kariéru jej popri talente pomohol rozbehnúť aj jej partner so skúsenosťami v šoubiznise.
A len malé geografické upresnenie: Koščová pochádza z Prešova, ktorý leží na rovine a nie „v dolinách, z ktorých zaznieval víťazný povyk“. Z toho istého Prešova, ako Peter Nagy, Katarína Knechtová a skupiny IMT Smile, či Komajota.
A ešte na záver, aby som nevyzeral ako bratislavofób, čestne vyhlasujem, že mám v Bratislave veľa priateľov, rodinných príslušníkov, ako aj mnoho ľudí, ktorých obdivujem. Niektorí z nich sú rodení Bratislavčania, iní prisťahovaní. Napriek tomu, že v Bratislave žije viac pracovne úspešných ľudí, myslím si, že zastúpenie komunikačne múdrych, priemerných a hlúpych ľudí je v Bratislave rovnaké ako v iných častiach Slovenska (matematici používajú výraz Gaussovské rozdelenie), a to by mal odrážať aj citovaný časopis. Aby potom niektorí „Vidiečania“ nemali pocit, že sa Bratislavčania na nich dívajú zvrchu. A naopak, aby niektorí Bratislavčania nemali pocit, že ich inde nemajú radi.
