Modely sú založené na poznatkoch šírenia epidémií, ktoré v začiatkoch majú exponenciálny rast. Zjednodušene povedané, ak jeden človek nakazí dvoch ďalších, tí potom nakazia štyroch, potom ôsmich, šestnástich atď. Samozrejme proces nepokračuje do nekonečna, lebo každá populácia má v určitom momente obmedzený počet ľudí, ktorí môžu byť nakazení. V určitom momente epidémia dosiahne vrchol a za vrcholom klesá počet nakazených klesá podobnou rýchlosťou ako rástol, v optimálnom prípade až na nulu. Najväčší problém pri použití týchto modelov je však potreba dosadzovania viacerých konštánt charakterizujúcich šírenie vírusu v populácii. Odhad týchto konštánt je problematický. Napríklad chýbajú dáta z väčšej epidemiologickej štúdie, aké percento populácie je infikované vírusom. Tieto hodnoty sa v rozličných štúdiách pohybujú medzi 10% a 50% populácie. Taktiež nie je známe, či sa mení agresivita vírusu v súvislosti s jeho genetickými mutáciami, ktorých boli popísané už desiatky. Ďalšou veľkou neznámou je správanie sa vírusu v organizme. Existujú tzv. superšíriči vírusu, ktorí pri minimálnych alebo absentujúcich symptómoch sú schopní infikovať až stovky ľudí. Naopak, boli identifikovaní jedinci, ktorí aj keď boli vážne chorí a prišli do kontaktu s desiatkami ľudí, nikoho nenakazili. Zdá sa, že tento aspekt bude súvisieť hlavne s genetickou predispozíciou jednotlivých ľudí, prípadne populácií.
V sérii príspevkov budeme analyzovať priebeh epidémie v krajinách, ktoré už prešli jej vrcholom. Z toho bude možné ukázať, aký bol čas po vrchol epidémie v tej ktorej krajine a odhadnúť, kedy by mohla v nej epidémia skončiť. Nakoniec na základe podobností a rozdielov s jednotlivými krajinami sa pokúsime urobiť odhad času skončenia epidémie na Slovensku. Na rozdiel od v tlači väčšinou publikovaných štatistík, ktoré ukazujú počty všetkých Covid-19 pozitívnych chorých, budeme sa venovať hlavne štatistike aktívnych prípadov. Aktívne prípady je možné vypočítať tak, že od všetkých pozitívnych prípadov sú odpočítané počty uzdravených a umretých pacientov, keďže len títo jedinci sú schopní šíriť vírus ďalej. Z tohto aspektu existujú vo svete iba tri krajiny/oblasti, kde bolo pozorované dosiahnutie vrcholu epidémie, a to Čína, Južná Kórea a kanadská provincia Britská Kolumbia. V ostatných krajinách, o ktorých sa v tlači možno dočítať, že sú už za vrcholom, to platí len pre počet denných pozitívnych prípadov, ale nie pre počet aktívnych prípadov.
Vývoj počtu aktívnych prípadov v Číne ukazuje vyššie uvedený graf. Čína bola prvou krajinou, ktorá hlásila ochorenia teraz označované ako Covid-19 vo Wu-chane v provincii Chu-pej v druhej polovici decembra 2019. Po prvotnej perióde utajovania infekcie, Čína zaviedla drakonické opatrenia 22. januára vo Wu-chane a v provincii Chu-pej. Opatrenia spočívali v totálnom lock-downe (zamknutí) života v provincii zabezpečenom armádou, ako aj v masovom nasadení zdravotníckeho personálu z iných oblastí Číny. V ostatných častiach Číny boli zavedené opatrenia podobné tým na Slovensku, čím sa obmedzil počet infikovaných v Pekingu, Šanghaji a Kantone iba na niekoľko stoviek, pričom v každom z týchto miest počet obyvateľov presahuje 10 miliónov. Pre porovnanie, mesto podobnej veľkosti – New York – zaznamenalo iba k dnešnému dňu viac ako 57000 infikovaných a viac ako 1500 úmrtí na Covid-19. Začiatok epidémie v Číne sa presne nedá identifikovať. V odborných publikáciách sa píše o viacerých prípadoch „netypickej intersticiálnej pneumónie“, ktoré sa vyskytli vo Wu-chane v druhej polovici decembra 2019. Vrchol krivky aktívnych prípadov sa dá identifikovať na 17. februára 2020, keď bolo spolu 58 016 aktívnych prípadov. Trvanie od začiatku po vrchol epidémie bolo približne 8 týždňov. Minimálne toľko bude trvať aj návrat späť, ak sa podarí kontrolovať importované prípady. Koniec epidémie v Číne sa teda dá očakávať v polovici apríla. Momentálne Čína eviduje celkovo 57 prípadov Covid-19 na milión obyvateľov a 2 úmrtia/milión obyvateľov.
Pokračovanie: Južná Kórea
