Najčastejšie býva v médiách uvádzaný absolútny počet nových prípadov COVID-19 alebo nových úmrtí v súvislosti s ochorením. Toto číslo má výpovednú hodnotu hlavne psychologickú, keď väčšina európskych krajín sa rozhodla pre konkrétne preventívne opatrenia pri zverejnených šokujúcich číslach denných úmrtí v Taliansku a neskôr aj v Španielsku. S týmto údajom súvisí aj celkový počet všetkých pozitívnych prípadov.
Obidva tieto údaje sú málo výpovedné vo vzťahu k dynamike ochorenia, preto sa zvyčajne zverejňujú na časovej osi, keď si čitateľ môže pozrieť zvýšenie alebo zníženie týchto ukazovateľov na grafoch, v ktorých os x vyjadruje čas.
Z hľadiska predpovedí majú tieto čísla relatívne malú hodnotu. Preto pre sledovanie priebehu epidémie je vhodné sledovať denný prírastok v percentách oproti predchádzajúcemu dňu. Pokiaľ sa tento prírastok zvyšuje, znamená to, že sa zvyšuje hodnota R0. Pokiaľ sa začne znižovať, je to dobrým príznakom spomaľovania šírenia epidémie, čomu zodpovedá aj znižovanie R0. Keďže medzidňové výkyvy sú ovplyvnené viacerými náhodnými faktormi, ktoré sa nazývajú “štatistický šum”, tieto rozptyly je možné eliminovať do značnej miery výpočtom kĺzavého priemeru za posledných 3, 5 alebo 7 dní. 7-dňový kĺzavý priemer napr. využíva aj prestížny denník Financial Times ako aj niektoré uznávané stránky venujúce sa COVID-19 napr. Our World in Data.
Pozrime sa, ako sa tieto ukazovatele vyvíjali v priebehu posledného týždňa na Slovensku:
Dátum | Denný počet nových prípadov | Celkový počet prípadov | Denný prírastok prípadov | 7-dňový kĺzavý priemer denných prírastkov |
17. 4. | 40 | 1089 | 3,8% | 6,0% |
18. 4. | 72 | 1161 | 6,6% | 6,1% |
19. 4. | 12 | 1173 | 1,0% | 6,3% |
20. 4. | 26 | 1199 | 2,2% | 5,4% |
21. 4. | 45 | 1244 | 3,8% | 5,4% |
22. 4. | 81 | 1325 | 6,5% | 4,5% |
23. 4. | 35 | 1360 | 2,6% | 3,8% |
Tieto čísla sú zaujímavé z dôvodu, že veľmi podobné 7-denné kĺzavé priemery boli pozorované pred vrcholom epidémie v Rakúsku a Česku. V Rakúsku dochádza k počtu poklesu aktívnych prípadov už 20. deň za sebou a za ten čas ich počet klesol o 70%, kým v Česku je trvalý pokles 10. deň s menším relatívnym úbytkom 10% aktívnych prípadov. Na to, aby bolo možné usudzovať na základe analógie, že vrchol epidémie nastane na Slovensku niekedy v najbližších dňoch (za predpokladu, že nezaznamenáme nové "výbuchy" v DSS typu Pezinok), nemusí byť človek ani odborníkom v biomedicínskej štatistike. Ďalším povzbudivým faktom je, že dnes bol zaznamenaný na Slovensku aj pokles celkového počtu aktívnych prípadov o 34 (3,3%).
O to viac bol prekvapujúci ďalším zverejnený "model" IZP (verzia 3), ktorý predpovedá vrchol epidémie až na október 2020. Riaditeľ IZP Smatana sám priznal v rozhovore, že v predchádzajúcich verziách modelov sa pomýlili, keď ich odhad bol až 100-násobne vyšší než realita. Núka sa teda otázka, prečo by sme mali tentoraz veriť modelu IZP po takejto fatálnej chybe v odhade. Autor tohto príspevku si nenárokuje na patent na pravdu. V skutočnosti všetky odhady, ktoré si dovoľuje robiť na základe svojich 40-ročných skúseností s medicínskou štatistikou, možno aplikovať iba na prvú vlnu epidémie.
To, či dôjde aj k druhej vlne, je momentálne predmetom špekulácií špičkových výskumníkov v oblasti epidemiológie infekčných chorôb na celom svete. Chcem iba pripomenúť, že SARS po epidémii v roku 2003 vymizol dlhodobo, ak nie natrvalo. Ďalšou možnosťou je príchod druhej vlny epidémie, (ako to bolo v prípade tzv. "španielskej chrípky"), po ktorej by mohla byť časť obyvateľstva imúnna a pre ostatných pravdepodobne bude k dispozícii očkovanie.
