Taký typický Viking
Ktože to vlastne bol legendárny Hastein? Názory škrabákov z minulých storočí sa trochu rozchádzajú, resp. rozchádzajú sa v tom, či ho opísať, alebo nie. Pracovne sa teda dohodnime, že bol Švéd a v čase chystania svojej druhej výpravy do Stredozemného mora bol už evidentne skúseným hrdlorezom. Podnikal v oblasti distribúcie násilností a relokácie cenností. Pár rokov pred tým mu nemecký kráľ Karol Holý daroval mesto Chartres, aby ho Hastein konečne prestal šikanovať. Ale vikingský náčelník bol zjavne aj dobrým obchodníkom, pretože darovanú skupinu nehnuteľností obratom predal istému francúzskemu pánčaťu menom Teobald.
V boji na meče a sekery musel byť skutočným virtuózom, inak by mu iný legendárny Viking, dánsky a švédsky kráľ Ragnar Lodbrók (preslávil sa veľmi plamennou návštevou Paríža) nezveril do učenia svojho syna Bjorna.
Och, a asi mal rád steaky, pretože v Bretónsku sľúbil, že prestane so svojimi podnikateľskými aktivitami výmenou za 500 kráv. O jeho povahe nám zanechal obrázok aspoň jeden letopisec, Dudo zo Saint Quentinu (mesta, nie basy), ktorý Hasteina opísal ako „prekliateho a tvrdošijného, mimoriadne krutého a neľútostného, skazonosného, neodbytného, divokého, zúrivého, hanebného, zničujúceho a nevyrovnaného, drzého, nafúkaného a bezprávneho, zahrávajúceho sa so smrťou, neskrotného zradcu a podpaľača, falošného pokrytca, arogantného, úlisného,...“. Skrátka taký Otec nádora...národa.
Dovolenka s dobrodružstvom v mori Stredozemnom
Hlavného protagonistu teda máme predstaveného, hotový sympaťak, čo poviete? Kedže bol aj dobrým šéfom svojej podnikateľkej skupiny, doprial im dovolenku v Stedozemnom mori. Ako to ale s bussinesmanmi býva, prvý výlet sa neodohral celkom podľa očakávaní, pretože obchodný duch zvíťazil a tak sa Vikingovia dali do distribúce násilia aj na juhu Španielska. Mauri, v tomto čase obývajúci juh Hispánie, sa ale na rozdiel od zženštilých Frantíkov nedali zastrašiť a rázne s nekalou konkurenciou skoncovali.
Druhý výlet si pre istotu Hastein naplánoval dôkladnejšie. Prezimoval v severnom Francúzsku a na jar sa vybral okúsiť vody Stredozemia ešte raz. Zrejme v tom bol aj kus ega, žiadnemu Severanovi sa doteraz v tejto oblasti veľmi nedarilo. Cieľ si nedal práve malý: chcel vyplieniť Rím. Problém, ku ktorému krátko na to došlo, možno pomerne ľahko pochopiť pri pohľade na vtedajšiu úroveň kartografie. O jej presnosti možno s úspechom pochybovať. Že Vikingovia boli skúsení moreplavci? Práve som kúsok vyššie napísal, že sa tu žiadnemu z nich veľmi nedarilo.
Hastein a Bjorn, ktorý medzitým postúpil v kariérnom rebríčku na asistenta a vyslúžil si prídomok Udatný, vedeli o polohe Ríma akurát od kresťanských zajatcov, teda vlastne nevedeli takmer nič. Neuralgický bod celého západného kresťanstva mal mať steny z bieleho marmoru a kláštory plné zlata a cenností. Tomuto opisu najlepšie zodpovedalo mesto Luna, ktoré objavili po vmanažovaní svojich ľudských zdrojov do zálivu Spezia. Luna mala ale kvalitné hradby a posádku. Hastein, napriek kronikárovým lichôtkam, nebol hlupák a došlo mu, že priamym útokom docieli akurát koniec svojej veselej kompánie. Preto vymyslel lesť, ktorá vošla do vikingských i západných legiend.
Mŕtvy náčelník
Vojaci na hradbách mesta na ten pohľad zrejme do svojej skorej smrti nezabudli. Z rannej hmly v prístave sa vyrojila skupina zarastených Severanov a na nosidlách niesli ďalšieho. Pri bráne tvrdili, že ich náčelník sa rozhodol podľahnúť pred smrťou, ktorú má na jazyku, aspoň raz v živote móde a nechá sa pokrstiť. V meste medzitým vypukla panika, ľudia ukrývali cennosti, manželky a dcéry. Miestny gróf a biskup ale boli postavení pred dilemu: Vikingovia mali povesť podobnú ako niektorí naši spoluobčania, ale možno sa odvrátiť od človeka, ktorý žiada prestúpiť na vieru židovského filozofa, ktorá bola v Európe nesmierne populárna? Nakoniec sa rozhodli v rámci svojho náboženského svedomia a Vikingov prijali. Hasteina na nosítkach pokrstili v miestnej katedrále, krstným tatom sa mu stal sám miestny gróf. Po obrad chlapi svojho šéfa zodvihli a odniesli späť na loď. Večer už do mesta dorazil len posol s Hasteinovým nekrológom a jeho posledným želaním, že na večný odpočinok ho majú pochovať presne v tej katedrále, kde ho pokrstili. No odmietnite takú pokornú prosbu od fúzatého barbara!
Pravdaže, malomestské prostredie sa v mnohých rysoch, najmä nelichotivých, podobalo dnešnému, a tak sa správa o konvertovanom náčelníkovi barbarov toho najhrubšieho zrna rozniesla za jediný deň. Na pohreb, ktorý sa uskutočnil nazajtra, prišlo celé mesto, aby si tých hrdlorezov zo zaostalého severu poobzeralo. Vikingov na pohreb dorazilo asi 50, ale to stačilo, aby sa vo chvíli, keď chcel biskup po doslúžení zádušného šamanského obradu Hasteinovo telo pokropiť svätenou vodou (Hastein odjakživa dával prednosť medovine), mŕtvy náčelník vyskočil pružne ako lasička, vytasil meč a biskupovi spôsobil zranenie nezlučiteľné so životom. Tento zákrok si o okamih neskôr zopakoval aj na svojom krstnom otcovi.
Príklad svojho vodcu nasledovali okamžite všetci príslušníci škandinávských etník. Prácu mali ľahkú, do kostola sa so zbraňami pochopiteľne nesmelo a tak nasledovali skutočné jatky. Ušetrili iba pekné ženy a pár mužov, ktorí sa dali na trhu s nedobrovoľným služobníctvom speňažiť.
Na dohovorený signál vyrazili z lodí aj ich posádky, dobrých 2000 rybami páchnúcich indivíduí, aké by ste určite nechceli vidieť po boku vašej jedinej dcéry. Zvyšok dňa pospolu strávili vyhľadávaním ušľachtilých suvenírov, ktorých si naložili plné lode.
Poučení z tohto príbehu si možno nájsť viacero: Nedôveruj bradatým mužom, Než niekoho pochováš, uisti sa, že je naozaj po ňom, ale najmä Nikdy neverte niekomu, kto sa nevyzná v zemepise!
