Územie Vysokých Tatier patrí doTatranského národného parku (TANAP), najstaršieho národného parku na územíSlovenska. Na tomto území platia isté pravidlá, ktorých nerešpektovanie Vámmôže priniesť vysoké pokuty. Jedným z nich je to, že turisti môžu bezhorolezeckého výstroja navštevovať len štíty nižšie ako 2500 m n. m.(presnejšie – najvyšším turisticky dostupným štítom je jedenz trojvrcholia Rysov s nadmorskou výškou 2503 metrov). Svojímspôsobom, výnimku tvorí snáď len Lomnický štít (2634 m n. m.), na ktorý alevedie lanovka (mimochodom, nie je najlacnejšia), ktorá je pre turistov jedinýmmožným spôsobom zdolania tohto štítu. Na vyššie vrcholy, vrátane najvyššiehovrchu Vysokých Tatier aj celého Slovenska – Gerlachovského štítu (2655 m n. m.),je výstup povolený len registrovaným horským vodcom alebo v ich sprievode.
Okrem toho ale na celom územíkaždého národného parku, teda aj TANAPu, platí zákaz pohybu mimo turistickýchchodníkov. Turistických chodníkov je tu pomerne dosť, vedú najmä cez doliny(Furkotská, Mlynická, Mengusovská, Malá a Veľká Studená dolinaa ďalšie). Čo sa týka štítov, turistický chodník vedie iba na deväťz nich (samozrejme toto číslo sa môže mierne líšiť v závislosti odtoho, že čo presne považujeme za štít).
Hlavný hrebeň Vysokých Tatier začínana západe Ľaliovým sedlom, pokračuje cez Svinicu, Hladké sedlo, Rysy, Českýštít, Gánok, Batizovský štít, Východnú Vysokú, Svišťový štít, Javorový štít,Širokú vežu, Ľadový štít, Čierny štít a Jahňací štít (medzi nimi je aleešte mnoho ďalších vrchov a sediel) do Kopského sedla, ktoré oddeľujeVysoké Tatry od Belianskych. Na tomto hrebeni sa nachádzajú z dostupnýchvrchov iba štyri – Rysy (2503), Východná Vysoká (2429), Svinica (2301)a Jahňací štít (2230). Zvyšných päť dostupných vrcholov sa nachádza najužných rázsochách hrebeňa, na ktorých sú vo všeobecnosti vyššie vrchy akopriamo na hrebeni. Sú to vrchy Kriváň (2494), Slavkovský štít (2452), Kôprovskýštít (2363), Malý Kriváň (2335) a Predné Solisko (2117).
Klasický hrebeňový turistickyznačený chodník (štandardne značený červenou farbou), aké bežne nájdetev iných pohoriach a ktoré bývajú často súčasťou diaľkových turistickýchtrás, vo Vysokých Tatrách chýba. Je tu síce Tatranská magistrála, távšak nevedie po hrebeni, ale po južných svahoch pohoria a spája viaceré plesá(Štrbské, Popradské, Batizovské, Velické, Skalnaté a ďalšie).
Vysoké Tatry sa už na prvý pohľadlíšia od akéhokoľvek iného slovenského pohoria. Jedným z dôvodov (okremnadmorskej výšky) je fakt, že boli veľmi intenzívne poznačené glaciálnou (ľadovcovou)činnosťou. Dôkazov je veľa – pozostatky ľadovcov vo forme plies, ľadovcovékotly (kary) v záveroch dolín, ľadovcové doliny (tzv. trógy) s relatívne zaoblenýmdnom, visuté doliny s vodopádmi, a tiež veľmi ostro modelovaný hlavnýhrebeň a rázsochy. Práve toto je príčinou, že výstup na väčšinu štítov jetechnicky náročný a pre turistov z bezpečnostných dôvodov zakázaný. Napriektomu aj tých pár štítov stojí za výstup a robí Vysoké Tatry turisticky veľmiatraktívnymi.
