Nám dospelým už život a najmä rozhodovanie komplikuje vlastné vzdelanie, skúsenosti a rozvinuté kombinačné schopnosti...a aby som nezabudla apelovať aj na morálku...
Problémov máme viac než dosť, prechádzame sezónami, kedy je najväčším problémom okolia (rozumej ľudstva) výber správnej dovolenkovej destinácie, práce v záhradke, rekonštrukcia domu, účtovná uzávierka v práci, ohováračky starej Blaškovej, či aktuálne napr. škola.
O školstve sa píše vo všetkých pádoch a tým pádom sa aj patrične nadáva. Na chýbajúce akreditácie, málo peňazí, príliš veľa peňazí (za skúšky v Plzni), na veľa učiva, na prísnych učiteľov, na stres z písomiek, či ako to zvykne robievať môj ťažko predpubertálny osemročný syn – na nudu.
Pojmom „nuda“ označuje všetko čo mu je proti srsti, najmä dlhé vysedávanie v lavici, keď vonku je tak krásne, či držanie sa pokynov učiteľky, keď predsa existuje sloboda prejavu, ale aj telesnú výchovu, ktorú ako antifutbalista navrhuje zameniť za štyri hodiny informatiky.
Nakoľko je dostatočne kreatívny a promptný smerom k riešeniam, vítali ma minule po príchode z práce veľké šibalské oči a príkaz – „nechoď do kuchyne!!!“...s dodatkom „vymyslel som projekt na straaaašne dlhé voľno“
Prišlo mi straaaašne nevoľno z pomyslenia, čo sa deje v mojej kuchyni a následne som sa nezdržala smiechu, keď mi mladý doniesol architektonický skoronáčrt jeho základnej školy (nakoľko si nechcem znepriateliť učiteľský zbor, neuvádzam jej presný názov) so znázorneným vyriešením jedného školského problému: (viď obrázok)
...a keď tak nad tým uvažujem, tak možno aj viacerých naraz... Nuž keďže sa hovorí, že „odriekaného chleba sa najviac ujde“, je možný predpoklad, že vychovávam budúceho ministra školstva...
