Žijem tu už od narodenia, v meste lemovanom vrchom a riekou, v meste ležiace v strede Slovenska. Je to mesto, v ktorom mám veľa svojich obľúbených miest, v ktorom si na každom kúsku, na každej ulici, či lúke dokážem vybaviť spomienku. Nechcem tu žiť navždy, veď už som bola niekoľko mesiacov odlúčená od rodnej pôdy, no vždy keď sa vraciam, necítim smútok. Cítim radosť, že tu stále pre mňa je.
Mnohým sa tu nepáči, chcú odísť, prekročiť hranice a už sa nevrátiť. No ja mám rada jeho zmyselnosť, ktorá nie je daná politickým a hospodárskym systémom.
Mám tu svoje miesto. Miesto bez ľudí a vravu. Len ticho. Podstatu. Význam. Dušu.
Z výšky sa dívam, som "nad človekom". Cítim vietor, slnko, dážď, farby dúhy, vôňu kvetov.
To miesto ma akúsi zvláštnu energiu.
To miesto mám rada, je moje.
