Rada premýšľam, čítam a píšem. Obľubujem prechádzky, cestovanie a prírodu. Sú mi sympatické témy, ktoré sa týkajú minimalizmu, udržateľného spôsobu života a životného prostredia. Milujem varenie, dobré jedlo, jednoduchú módu a interiérový dizajn. A sem tam mám tiež chuť niečo zdieľať do sveta. A aj preto práve čítate tieto riadky. Zoznam autorových rubrík: Navštívila som, Myšlienky, Foto výlety od nefotografky
Považujem sa za prirodzeného introverta. Keď nemusím, spoločnosť nevyhľadávam, skutočných priateľov mám, ale nie je ich 180 ako by to mohol prezrádzať Facebook. Okrem určitého obdobia, v určitom veku môjho života som vždy bola človekom uzavretým, so sklonom uvoľniť sa len v prostredí ľudí, ktorým dôverujem. Nie je to povrchnosť voči iným, je to jednoducho len vyhľadávanie stavu, kedy sa cítim najlepšie.
Včera som znovu svoju dušu obohatila o kultúrny zážitok a zároveň som jej dopriala zábavu a smiech. Som rada, že už nie som dieťa a tak sa mi nemôže stať, že ma rodič silou mocou ťahá preč, veď predsa ešte neabsolovoval prechádzku v nákupnom centre!
V sobotu som po dlhej dobe navštívila Kremnicu, pre mňa jedno z najkrajších miest na Slovensku, s množstvom historických pamiatok, s krásnou prírodou a malebným okolím. Koncom augusta sa tu znova budú konať známe Kremnické gagy a tak mesto sršalo prípravami na toto podujatie. Ja som mala v pláne navštíviť Mestský hrad, no ešte predtým mi do cesty ,,padlo" Múzeum gýča.
Od 8. júla do 29. septembra máte možnosť navštíviť fotografickú a knižnú tvorbu Karola Benického, ktorá sa koná v Múzeu SNP v Banskej Bystrici, každý deň mimo pondelka od 9.00 do 18.00. Mnohí z vás sa možno v duchu pýtajú: ,,Kto je Karol Benický?"
Paríž. Mesto módy, najromantickejšie miesto na Zemi, no hlavne mesto plné kultúry, umenia a rôznorodých ľudí. Navštíviť toto miesto bol jeden z mojich cliché snov, ktoré priznajme si, máme takmer každý, ale niektorí sa to hanbíme priznať. Vedela som, že raz určite túto cestu uskutočním, no netušila som, či to bude v blízkej budúcnosti alebo v dôchodkovom veku, keď si budem ,,šanovať" aj poslednú ,,korunu", len aby som stihla vidieť to, čo mi zas v mladosti stihlo ujsť.
Pred pár dňami som bola prvýkrát oslovená našim regionálnym denníkom, aby som urobila reportáž z vernisáži umeleckých diel jednej menej známej umelkyne žijúcej v Banskej Bystrici. Ja ako začínajúca novinárka som ani minútu neváhala a rozhodla som sa ponuku prijať. Mojou úlohou bolo urobiť rozhovory s organizátormi, sponzormi, návštevníkmi a hlavne s tou najdôležitejšou osobou a to s ,,matkou" všetkých umeleckých diel, ktoré som mala možnosť vidieť.
Pred týždňom som sa zúčastnila najväčšieho hudobného festivalu na Slovensku - Pohoda, kde som strávila štyri skutočne horúce dni. Tentokrát som nebola klasickým divákom, ale vypomáhala som brigádnicky ako enviromentálny pracovník (pre niekoho smetiar alebo to úbohé dievča, čo nechodilo nikdy do školy). Áno, človek sa tu stretne s veľkým počtom ľudí a preto treba niektoré názory brať s rezervou.
