reklama

Krvavá Vernisáž

Pred pár dňami som bola prvýkrát oslovená našim regionálnym denníkom, aby som urobila reportáž z vernisáži umeleckých diel jednej menej známej umelkyne žijúcej v Banskej Bystrici. Ja ako začínajúca novinárka som ani minútu neváhala a rozhodla som sa ponuku prijať. Mojou úlohou bolo urobiť rozhovory s organizátormi, sponzormi, návštevníkmi a hlavne s tou najdôležitejšou osobou a to s ,,matkou" všetkých umeleckých diel, ktoré som mala možnosť vidieť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Vernisáž sa začala v sobotu 3. júla približne o 21.00 vo veľmi peknej budove s príjemnom atmosférou. Pred vchodom nás čakala kurátorka galérie, ktorá postupne privítala všetkých pozvaných, pozvala nás na uvítací drink a predniesla úvodnú reč. Potom sa nám predstavila samotná Lauren (umelecké meno, pozn.autora), ktorá nás všetkých pozvala, aby sme si pokojne prešli celú galériu a prípadne jej neváhali položiť akékoľvek otázky. Veľké množstvo pozvaných sa rozpŕchlo po galérii a ja som sa tak mohla začať venovať svojej práci. Galéria bola skutočne krásna, s množstvom miestností, s príjemnou hudbou a prítmie, občasne prerušované svetlom sviečok, dodávalo celému večeru umelecký nádych. Skôr než som zahltila svojimi otázkami samotnú Lauren, rozhodla som sa zoznámiť s niektorými hosťami.Osobné pozvanie obdržala napríklad
majiteľka modelingovej agentúry Sybila, ktorá bola celý večer dosť zaneprázdnená, ale podarilo sa mi s ňou prehodiť niekoľko slov. Dozvedela som sa, že je to Laurenina známa a aj napriek tomu, že vzťah k maliarstvu nemá veľký, rozhodla sa pozvanie prijať, pretože umenie ju fascinuje a modeling považuje za určitý druh umenia. Takisto osobné pozvanie prijal aj poradca starostu mesta André, ktorý mi dal stručne, ale jasne najavo, že umenie neobdivuje, ale keďže sa považuje za dôležitú osobu na ,,Slovenskom trhu" pozvanie prijal viac z povinnosti ako zo zvedavosti. Dokonca bol sklamaný, že tam nebol nikto z vyšších kruhov, s kým by sa dalo ,,rozumne" diskutovať. Konečne sa mi podarilo odchytiť aj Lauren a tak som sa povypytovalo niečo ohľadom jej tvorby, vzniku galérie a jej minulosti. Dozvedela som sa, že toto je jej prvá vernisáž obrazov, na ktorých pracovala už pred začatím štúdia na vysokej škole, potom pokračovala v práci ešte niekoľko rokov a približne pred rokom začala uvažovať o vystavovaní svojich diel. Prezradila mi, že jej najväčšou múzou sú ľudia, ktorých rada sleduje a na základe vyvolaných emócií tvorí, najčastejšie maľuje, pretože práve maliarstvo ju najviac zo všetkých druhov umenia fascinuje. Ukázala mi aj jej úplne prvé dielo, ktoré viselo pred vstupom do najväčšej miestnosti s obrazmi. Vysvetlila mi význam diela, no sama uznala, že každý, kto sa naň pozerá, by si mal vytvoriť svoj vlastný ,,príbeh" tejto maľby. Bohužiaľ nemala v tú chvíľu už na mňa viacej času a tak sme sa pri už spomínanom obraze rozdelili a ja som sa vybrala obzrieť si ostatné diela. Miestnosť s množstvom obrazov ma zaujala určite aj preto, že zároveň pôsobila aj ako ateliér, mohla som tam nájsť veľa abstraktných diel, ktoré tvorili výzdobu a dodávali galérii atmosféru. Šla som späť na prvé poschodie, kde sme sa pôvodne všetci rozišli a zbadala som tam sedieť, na prvý pohľad veľmi záhadného muža, ktorý sa asi celý večer nepohol zo svojho koženého kresla a diskutoval s prísediacimi. Rozhodla som sa ho chvíľu počúvať, no zvedavosť ma premohla a tak som sa rozhodla zistiť niečo viac o tomto mužovi. Prezradil mi o sebe, že je sponzorom celého umeleckého projektu, dokonca, že jedno dielo osobitne podporil. Samozrejme mi nechcel prezradiť, ktoré z množstva obrazov to je a prenechal mi to ako večernú úlohu. Inak komunikácia s ním bola veľmi zaujímavá, s množstvom filozofických postrehov a úvah.
No v skutočnosti sme všetci náš pôvod poznali. Každý vedel o čo v ten večer pôjde, každý prišiel s nejakým cieľom, ktorého sa nechcel vzdať a dokonca prišli aj tí, čo o svojom osude ešte nič netušili. Netušili, že o pár hodín sa stanú našimi obeťami, pretože my sme ich cítili a náš hlad nás neustále nútil myslieť na jediné. Večer pokračoval, naše víno sa lialo dole lačnými hrdlami. Atmosféra bola čoraz napätejšia, úlohy čoraz ťažšie a krvi čoraz menej. Kam som sa pohla, bola som svedkom vydierania, podplácania, vznikania intríg a stupňovania vzájomnej nenávisti a pokusov o úplne zničenie niektorých z nás. Bola som síce nováčik, ale dokázala som si zrátať dva plus dva a pochopila som, že musím hrať sama za seba, sama alebo cez niekoho a nikomu neveriť.
Tak dopadla moja prvá noc v tele upíra, dlho očakávaná noc, ktorú som si nedokázala predstaviť. Noc kedy sa človek musí naučiť myslieť za seba, ale zároveň za svoju vytvorenú postavu, naučiť sa oddeliť ich a následne použiť ich schopnosti. Vedieť zistiť zákerné informácie, použiť ich proti nepriateľovi, keď sa vyskytnete v ,,život" ohrozujúcej situácii. Pochopiť, že ste mŕtvi, že to nie ste vy, ale ste on, či ona, ktorí nevedia, čo viete vy.
Spoznala som ľudí, ktorí mi otvorili dvere do novej krajiny, predtým nepoznanej, dvere do sveta hry a role playingu. Priznám sa, že pred týždňom som ani netušila, že niečo také existuje, ale uznávam, že to vo mne vyvolalo určitý druh obdivu a fascinácie.
A kto ešte stále netuší, o čom hovorím, stručne povedané, strávila som noc hraním RPG - Vampire, avšak nie sedením pri PC, ale živým hraním príbehu s nami vytvorenými postavami, tzv. LARP (live action role - playing game, pozn.autora). Keďže mňa PC hry ako také nebavia, som rada, že som mohla byť svedkom takejto verzie a v podstate podávať nejaký minimálny herecký výkon a zároveň to skutočne využiť aj ako moju obľúbenú novinársku činnosť, tak ako to aj moja postava vyžadovala.
Ďakujem organizátorom za skvelý zážitok, takisto za dlhé diskusie pred a po hraní, za vysvetlenie pre mňa dosť zložitých pravidiel a za skvelú atmosféru dlhej krvavej noci s upírmi.
A na záver dnes jeden citát z klanu Malkavianov, ktorí sú mi veľmi sympatickí: ,,Lost your mind and you can live forever!"
A na druhý záver prosba: Nepodľahnite Twilightu, nesledujte Twilight, pretože budete žiť v presvedčení, že upíri sa ligocú!!
05. 07. 2010

Ivica Barthová

Ivica Barthová

Bloger 
  • Počet článkov:  18
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Rada premýšľam, čítam a píšem. Obľubujem prechádzky, cestovanie a prírodu. Sú mi sympatické témy, ktoré sa týkajú minimalizmu, udržateľného spôsobu života a životného prostredia. Milujem varenie, dobré jedlo, jednoduchú módu a interiérový dizajn. A sem tam mám tiež chuť niečo zdieľať do sveta. A aj preto práve čítate tieto riadky. Zoznam autorových rubrík:  Navštívila somMyšlienkyFoto výlety od nefotografky

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu