S myšlienkou, že si dnes kúpim nejakú dobrú knihu v antikvariáte a pôjdem zohnať jedlo na môj zajtrajší filmový maratón, som sa vybrala na prechádzku Banskou Bystricou. V podstate mám tieto túry mestom celkom rada, len poslednou dobou ma hnevajú útoky aktívnych študentov, ktorí sa mi za každú cenu snažia vnútiť letáky s najnovšími akciami, zľavami, či novootvorenými predajňami. Nestači, že odvrátim zrak, tváriac sa, že ma už snáď storočný výklad mäsiarne maximálne zaujal, aj tak mi vždy niekto skríži cestu, len preto, aby si vypočul moje nervózne ,,nie, ďakujem!" V týchto chvíľach si prajem byť neviditeľná.
No dnes ma napodiv letáky celkom obchádzali, takže som mala čas sa zahĺbiť do vlastných myšlienok a cestou sledovať fascinujúcich okoloidúcich. Od prírody som veľmi ,,ľakavý" človek a tak v týchto chvíľach stačí, keď niekto na mňa len mierumilovne prehovori a môj tep sa zvýši dvojnásobne.
Už som sa blížila k antikvariátu keď tu zrazu, z ničoho nič sa nad Bystricou ozvalo veľké, ba až obrovské ,,BUM", ktoré otriaslo snáď celý mestom. Inštinktívne som sa prikrčila a zakryla si rukami hlavu, no aj tak som mala pocit, že sa tento niekoľkosekundový okamih pretiahol snáď na niekoľko minút. Všetci sa tvárili prekvapene, niektorí (asi ako ja) vystrašene a ostatní (zrejme informovaní) v pohode kráčali ďalej. Ak je v šoku môj tep dvojnásobne rýchlejší ako jeho priemerná hodnota, tak dnes sa odozvy srdca zliali do jednej monotónnej melódie.
Prvé, čo mi v okamihu ,,veľkého tresku" napadlo, že vypukla tretia svetová vojna a nás sa chystajú zrovnať s povrchom zemským. Rýchlo som si predstavila moju momentálnu vzdialenosť od mojich rodičov a sestry, no prišlo mi ľúto môjho psa, ktorý bol v tú chvíľu doma sám. Potom som sa snažila vymyslieť nejaký vhodný úkryt a spomenula som si na Denník Anny Frankovej. Fascinujúce, koľko myšlienok a nápadov človeku dokáže prísť na rozum, keď sa bojí o vlastný život. No aspoň, že som nezačala panikáriť a bezhlavo pobehovať po námesti, pretože by to vzhľadom na skutočnosť celej situácie vyzeralo dosť groteskne.
Ešte som sa chvíľu obzerala po okolí, či niekde neuvidím dymový hríb, no jediné, čo som videla bola stíhačka prelietajúca ponad mesto. V tej chvíli som si to všetko ešte nevedela vysvetliť a tak som sa radšej pobrala ďalej mojou cestou, stretávajúc stále dosť prekvapených občanov.
Doma som si hneď vygooglila informácie o podobných prípadoch a zistila som, že veľký tresk bola pravdepodobne zvuková vlna stíhačky Mig 29, ktorá prelietala ponad Banskú Bystricu v rámci naplánovaného letu. No ale aj tak, čo by napadlo vás, kebyže si kľudne kráčate ulicou a zrazu vás prevalí hrôzostrašný zvuk!?
Neviem, čo napadlo ostatným neinformovaným ľuďom a možno bola moja reakcia prehnaná, no nechcem si predstaviť, čo by mohla podobná situácia spôsobiť srdciarom, slepcom, či komukoľvek s prehnanou fantáziou akú mám ja. Možno by mi psychológ povedal, že som blázon a že namám pozerať katastrofické filmy (ktoré nepozerám už dlhé roky) alebo, že mám zlé svedomie, keď ma také maličkosti dokážu vystrašiť. Ale myslím si, že nikto z nás - pacifistov - nechceme zažiť vojnu na vlastnú kožu a prirodzene z nej máme strach.
Takže nechcem nikomu dávať rady do života, no možno práve táto informácia (ak bol let skutočne plánovaný) mohla byť uprednostnená ,,letákovými zástupcami" pred neuveriteľne výhodnými paušálmi od Orange-u.
