Je nepochopiteľné, že v dnešnej dobe ide kľúčová organizácia, ktorá má riadiť výchovu a vzdelávanie detí a mládeže, verejne podporiť závislosť detí na mobilných telefónoch. Presne k tomuto kroku smeruje novela Vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej republiky o základnej škole č. 320/2008. Práve tá je v súčasnej dobe v medzirezortnom pripomienkovom konaní a podľa návrhu ministerstva školstva z nej má okrem iného vypadnúť § 20 ods. 7, ktorý znie nasledovne: „Počas vyučovania žiak nesmie používať mobilný telefón. Použiť ho môže iba v odôvodnených prípadoch so súhlasom vyučujúceho, triedneho učiteľa alebo riaditeľa, alebo jeho povereného zástupcu.“ Aj napriek pripomienkam školských odborov a ďalších relevantných organizácií z oblasti školstva, ministerstvo tvrdohlavo presadzuje vypustenie vyššie spomenutého paragrafu a v súčasnej dobe to vyzerá tak, že tento bod z vyhlášky naozaj vypadne.
Čo to v praxi znamená pre školy. V prípade, že vyhláška prejde v podobe, ako ju navrhuje ministerstvo, stratia školy jedinú právnu normu, na ktorú sa mohli odvolávať pri zákaze používania mobilov žiakmi v školách. Ministerstvo argumentuje tým, že školy si napriek tomu budú môcť dať zákaz do svojich školských poriadkov. Tento argument však považujem za nedostatočný. V dnešnej dobe, kedy sa mnohí ľudia oháňajú tým, že ani len vyhlášky a zákony nie sú pre nich záväzné (súčasná situácia s pravidlami okolo epidemiologických opatrení je toho dôkazom), bude len veľmi ťažké vymáhať dodržiavanie zákazu, ktorý bude podchytený len školským poriadkom.
To už ľudia na ministerstve školstva úplne stratili súdnosť o tom, čo je pre deti dobré a čo im naopak škodí? To mi chce niekto tvrdiť, že dnešné deti nemajú problém so závislosťou na mobiloch? To ich naozaj ideme podporovať v tom, aby mali mobily v rukách ešte aj cez vyučovanie? Vie si niekto na ministerstve školstva predstaviť, ako vyzerá príprava žiaka na hodinu, keď má počas prestávky v rukách mobilný telefón? Vie si niekto na ministerstve predstaviť, čo sa odohráva v priestoroch školy, ktoré nedokážu byť počas prestávok pod drobnohľadom pedagogického dozoru, ako sú napr. záchody, šatne a pod., keď tam majú deti k dispozícii mobily? Vie si niekto predstaviť, ako prebieha vyučovací proces, keď má dieťa počas hodiny zapnutý mobilný telefón? A zabrániť týmto veciam bude veľmi ťažké v prípade, že tento zákaz vypadne z vyhlášky.
Myslím si, že nikomu netreba vysvetľovať, aké negatíva pre deti dnes prinášajú mobilné telefóny. Či už je to z pohľadu rodičov, učiteľov alebo psychológov. Každému je jasné, že vďaka mobilom deti strácajú osobné kontakty a ich komunikácia sa presúva do on-line priestoru. To, akým spôsobom komunikujú na sociálnych sieťach, však nedokáže nahradiť reálny kontakt s kamarátmi. Nehovoriac o tom, že deti sú vďaka sociálnym sieťam vytrhnuté z reálneho sveta, ktorý im nahrádza on-line priestor, ktorému veria viac ako realite. Aj toto prispieva k rôznym dezinformáciám a nešťastiam, ktoré sú spôsobené snahou napodobniť to, čo vidia na rôznych videách. Nebuďme tí, ktorí budú tento skreslený názor detí podporovať. Priveďme deti k reálnym sociálnym kontaktom. Odtrhnime deti od mobilov a sociálnych sietí a nedovoľme im, aby ich mobily pohltili.
Používanie mobilných telefónov ovplyvňuje aj pracovné nasadanie ľudí. Už dávno sa v mnohých firmách pristúpilo k tomu, že zamestnanci majú úplný alebo veľmi obmedzený prístup k mobilným telefónom, nakoľko ich používaním sa znižoval ich pracovný výkon. V oveľa väčšej miere platí tento princíp aj pri deťoch v škole. Pred 4 rokmi sme z tohto dôvodu v našej škole zaviedli skrinky na mobily, v ktorých musia mať žiaci svoje telefóny počas celého vyučovania odložené. Naši učitelia vďaka tomu nemusia riešiť problémy, o ktorých mi rozprávajú učitelia z iných škôl, kde sa vedenie rozhodlo pristúpiť k tomuto problému benevolentne. Našťastie je v súčasnej dobe málo takých škôl, kde problém s mobilmi doteraz nevyriešili. Niektoré školy ich zakázali úplne, niektoré využívajú na uskladnenie mobilov skrinky. Je však aj zopár škôl, kde sa vedenie rozhodlo proti tomuto fenoménu nezasiahnuť a skúsenosti učiteľov z týchto škôl sú na zaplakanie. A práve k poslednému typu škôl sa postupne prepracujeme všetci, keď si ministerstvo školstva presadí nezmyselný návrh v novej Vyhláške o základnej škole.
Osobne som toho názoru, že aj väčšina rodičov súhlasí s tým, aby deti používali mobilné telefóny v čo najmenšom rozsahu. Upevňuje ma v tom osobná skúsenosť z rodičovského združenia, na ktorom sme pred 4 rokmi rodičom oznámili, že zavádzame v škole skrinky na mobilné telefóny. Medzi našimi rodičmi sa v tej dobe nenašiel jediný, ktorý by bol proti. Mnohí sa naopak potešili a zazneli aj hlasy, aby sme deťom úplne zakázali nosenie mobilov do školy. Bol som vtedy veľmi hrdý na rodičov našich žiakov. Ale je nutné povedať, že doba sa mení a bojím sa toho, že časom môže u niektorých rodičov nastať v ich zmýšľaní posun. A nám sa vtedy pri zákaze mobilov pre žiakov bude veľmi ťažko argumentovať, keď sa nebudeme môcť oprieť o nejaký právny dokument, ktorý by používanie mobilov v školách reguloval.
Preto vyzývam ministerstvo školstva, aby zvážilo svoje rozhodnutie, akceptovalo pripomienky tak významných organizácií, akými sú napr. školské odbory, a nevypustilo zákaz používania mobilných telefónov žiakmi počas vyučovania z Vyhlášky o základnej škole. Treba predchádzať skutkom, aké v posledných mesiacoch a rokoch páchajú naše deti práve prostredníctvom mobilných telefónov a nie ich podporovať. Práve ministerstvo školstva chce byť inštitúciou, ktorá k týmto skutkom chce prispievať?
Mgr. Ivan Dudáš
Učiteľ, riaditeľ základnej školy a člen školských odborov
