Z demografických štatistík už dlhé roky môžeme sledovať, ako starne nielen celý európsky kontinent, ale aj Slovenská republika. S pojmom „starnúca Európa“ sa stretávame stále častejšie, čo však znamená? Je to jednoduché – zvyšuje sa pomer obyvateľov vo veku nad 65 rokov (dôchodcov) a znižuje sa počet narodených.
Ak by sme túto zjednodušenú definíciu preložili do ekonomického jazyka, dostali by sme sa k nepríjemnému zisteniu, že, okrem iného, dôchodky „budú drahšie“. Už dlhé roky sa nerodí dostatočný počet detí, aby svojou prácou vykrývali náklady na vyplácanie dôchodkov, ktoré sú, ako sa zvykne opakovať, aj tak nízke. Treba však doplniť, že v priemere až také nízke nie sú.
Vtedajšia vládna koalícia preto (niekoľko dní pred voľbami) prišla s návrhom na 13. dôchodok. Toto opatrenie by nás ešte v tomto roku malo stáť 442 miliónov eur. Balíček vládnych opatrení je pritom zameraný na dôchodcov a na rodiny s deťmi (čo je vlastné strane Smer-SD), sú však tieto opatrenia ekonomicky udržateľné a máme na ne?
Inštitút zamestnanosti víta pozitívnu zmenu vo výške dôchodkov, no jedným dychom dodáva, že opatrenie nebolo systémové a ani zodpovedné, nakoľko už v dobe schválenia boli veľmi citeľné náznaky ochladzovania ekonomiky prichádzajúce z Nemecka. Nástup koronakrízy situáciu výrazne zhoršil. Pri téme 13. dôchodku treba spomenúť aj tému podpory pôrodnosti, pretože pri aktuálnej natalite nie sme schopní udržateľne financovať také množstvo dôchodkov, aké predikujeme o niekoľko rokov. Inštitút zamestnanosti verí, že aj náročnejšie ekonomické opatrenia sa dajú robiť s logickou nadväznosťou na komplexnú problematiku dôchodkového systému.
Už 12. 2. 2020 v Hlavných správach na TA3 Inštitút zamestnanosti odporúčal najskôr zmraziť valorizáciu dôchodkov a začať peniaze presúvať do 13. dôchodku, aby sa celková suma dôchodkov nezmenila, a teda aby mal dôchodca odložený nejaký dôchodok, ak má problém našetriť si. Zavedenie 13. dôchodku vo forme, v akej bol schválený, má jednoznačne negatívny vplyv na rozpočet. Zároveň odporúčame, aby výška dôchodku mala funkciu zvýšiť motiváciu pracovať.
Po predchádzajúcej vláde nám ostalo aj viacero ďalších problémov v dôchodkovom systéme: dôchodkový strop či minimálne dôchodky. Týmto nepremysleným krokom sa budeme naďalej venovať...
Tento článok je súčasťou projektu Politiky zamestnanosti realizovaného Inštitútom zamestnanosti. Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu v rámci OP EVS.
