Za vyhľadávanie na internete alebo za využívanie sociálnej siete neplatíme nič, z týchto služieb tieto obrovské korporácie nemajú tržby. Príjem dosahujú až z reklám, ktoré nám vyskakujú pri využívaní ich služieb. Tieto príjmy z reklamy tvoria hlavnú časť zisku internetových korporácii. Ale zároveň tento zisk sa generuje v ich vlastnom sídle firmy, čiže Slovensku a ani Európskej únii neplatia žiadne dane.
Európsky spotrebitelia využívajú služby týchto podnikov a preto je na mieste aby sa zdaňoval ich príjem. Otázka, ktorá je dnes na stole znie aký spôsob zdanenia vybrať. Aby sa zachovala férovosť voči ostatným poskytovateľom služieb a zároveň aby sa štátna kasa primerane naplnila.
Zatiaľ jediná krajina v Únii, ktorá sa pokúša zaviesť digitálnu daň je Francúzsko. Využíva princíp odvádzania istého percenta z obratu. Prednedávnom sa na úrovni EÚ rokovalo o možnosti zavedenia celoeurópskej digitálnej dane. Malo sa jednať o zdanenie dát, ktoré by prešli cez hranice Európskej únie. Rokovania dospeli až do bodu vyjednania jednotnej sadzby za GB dát. Proti európskej digitálnej dani, ktorú podporil Európsky parlament a prešla legislatívnym procesom sa postavili niektoré európske krajiny, ako boli Fínsko, Švédsko, Dánsko a Írsko. Pre prijatie spoločnej dane je potrebný spoločný, jednohlasný súhlas všetkých krajín Európskej únie. Spoločná daň by bola efektívnejšia, či už to pri jej vyberaní alebo pri jej spravodlivosti a férovosti. Kvôli tomuto stroskotaniu sa rozhodlo Francúzsko zaviesť vlastnú digitálnu daň. Otázna je reakcia Spojených štátov. Zatiaľ kým prezident Trump obviňuje Francúzsko z protekcionizmu, hrozí Francúzsku odvetnými opatreniami. Na druhej strane dane by sa mali platiť v tej krajine, v ktorej sa vytvára zisk. Keďže európsky spotrebitelia v obrovskej miere vytvárajú zisk týmto digitálnym korporáciám, mali by tieto firmy aj platiť v istej miere daň. Problém nastáva v prípade pokiaľ daň zavádza iba samotné Francúzsko. USA nemôžu uvaliť sankcie iba na Francúzsko, keďže je členom Európskej únie a zároveň nastáva komplikácia pri zdaňovaní digitálneho priestoru medzi napríklad Nemeckom a samotným Francúzskom, pretože tento priestor má trocha iný charakter.
Ambíciu zaviesť digitálnu daň máme aj my na Slovensku a spolu s nami aj ostatné krajiny V4. Otázne je akú podobu bude mať forma zdanenia digitálneho priestoru a aká bude efektivita výberu daní. V každej spoločnosti sa platí daň a je etickou povinnosťou týchto najväčších a najbohatších firiem aby sa podieľali na spoločnom napĺňaní štátnej pokladnice.
Tento článok je súčasťou projektu Politiky zamestnanosti realizovaného Inštitútom zamestnanosti. Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu v rámci OP EVS.
