Kríza ukazuje, že štvrtá automobilka bola veľkou hospodárskou chybou

Písmo: A- | A+

Keď koronakríza prejde do štandardnej recesie, zasiahnuté budú najmä odvetvia výroby tovarov dlhodobej spotreby, u nás automobilový a elektrotechnický priemysel. Závislosť našej ekonomiky od týchto odvetví musíme urýchlene riešiť.

Národná banka Slovenska včera (10. júna) zverejnila strednodobú prognózu hospodárskeho vývoja na Slovensku. Ekonomika krajiny sa podľa nej nachádza „vo voľnom páde“ a prepad HDP ako prvá odhadla na vyše 10 percent. „Recesia vymaže veľký počet pracovných miest, dopad na trhu práce bude podľa nás veľmi intenzívny,“ uviedol guvernér NBS Peter Kažimír. Podľa NBS stratíme 50 až 70 tisíc pracovných miest.


Podľa odhadov Inštitútu zamestnanosti bude však dopad na trh práce ešte oveľa tvrdší. Len v apríli, kedy začínala koronakríza, už prišlo o prácu skoro 40 tisíc ľudí, miera nezamestnanosti už narástla o 1,2 percentuálneho bodu. „Ak vieme, že počet zamestnaných je zhruba 2,5 milióna, ak klesne HDP o 10 percent, tak logicky 10 percent ľudí by malo stratiť prácu, teda 250 tisíc, bude to menej, keď budú úspešné vládne politiky, ale aj viac, ak to dopadne na pracovne náročné odvetvia,“ upozornil ekonóm SAV a prezident Inštitútu zamestnanosti Viliam Páleník.
Koronakríza spôsobila prudký prepad zamestnanosti v niektorých sektoroch, najmä v oblasti ubytovacích a stravovacích služieb, v službách ponúkajúcich trávenie voľného času a pod. Tým sa zatiaľ líši od klasickej hospodárskej recesie, akú sme zažili v roku 2008, kedy boli zasiahnuté všetky sektory ekonomiky.
Podľa Viliama Páleníka však obdobie po koronakíze bude mať znova znaky klasickej hospodárskej recesie a môžeme čakať dopad na ďalšie sektory ekonomiky, najmä na automobilový a elektrotechnický priemysel, čo je logické. „Ľudia vo vyspelých ekonomikách v čase krízy odkladajú nákupy predmetov dlhodobej spotreby. Napríklad si povedia, že staré auto nevymenia za nové už teraz, ale počkajú rok, dva. Považujem za veľkú hospodársku chybu, že vláda v posledných rokoch posilnila závislosť od automobilového priemyslu a podporila štvrtú automobilku. Najmä ju nemala dotovať, priam kúpiť. Naša ekonomika to teraz tvrdo pocíti,“ uviedol pre TA3.


Riešenie je stáť na viacerých nohách


Inštitút zamestnanosti upozorňuje, že vláda by mala teraz prijímať rozhodnutia, ktoré budú viesť k takému posilneniu ekonomiky, aby v budúcnosti stála „na viacerých nohách“ a lepšie sa vedela vyrovnať s krízovými obdobiami. Zamerať by sme sa mali na tzv. striebornú ekonomiku – výrobu tovarov a poskytovanie služieb pre starších ľudí, ktorí majú stabilné príjmy a služby potrebujú využívať bez ohľadu na situáciu na trhu práce. Aj v čase krízy potrebujú seniori zdravotnícke, rehabilitačné služby, na ktoré majú stále relatívne dosť prostriedkov.
Ďalším z pilierov, ktoré by sme v ekonomike mali posilniť, sú oblasti informatizácie a modernizácie. Podľa Inštitútu zamestnanosti sa zameranie na striebornú ekonomiku aj informatizáciu spoločnosti navzájom nevylučujú. „Naopak, môžu veľmi dobre spolupracovať. Oblasť zdravotníctva a dlhodobej starostlivosti potrebuje množstvo IT technológií, výroba sa dá zamerať na ponuku pre starších – napríklad aj pri automobiloch,“ vysvetľuje V. Páleník. 

„Našu ekonomiku musíme posilniť tým, že k automobilovému priemyslu pridáme ešte iný pilier, taký, ktorý je stabilný a nezávislý od tých okamžitých výkyvov. Takouto oblasťou je napríklad strieborná ekonomika – vyrábanie tovarov a poskytovanie služieb pre skupinu obyvateľov, ktorí majú stabilné príjmy, napríklad z dôchodkov.

Projekt politiky zamestnanosti
Projekt politiky zamestnanosti 

Tento článok je súčasťou projektu Politiky zamestnanosti realizovaného Inštitútom zamestnanosti. Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu v rámci OP EVS.

Skryť Zatvoriť reklamu