Flexibilita starobného dôchodkového systému, možnosť rozhodovať sa by mala byť neoddeliteľnou súčasťou ústavného zákona.
Z dielne Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR vzišiel návrh ústavného zákona o starobnom dôchodkovom systéme a Inštitút zamestnanosti k nemu do medzirezortného rokovania podal svoje pripomienky.
Tri okruhy, ktoré je potrebné upraviť, sú:
spresnenie, že dôchodok je náhrada príjmu počas obdobia, keď človek nie je spôsobilý pracovať kvôli vysokému veku (nie iba dosiahnutie daného veku),
naviazanie možnosti odchodu do dôchodku na vek dožitia v dobrom zdraví (nie vek dožitia bez ohľadu na zdravie)
a skutočná udržateľnosť systému, aby pri priemernom človeku bola suma zaplatených odvodov rovnaká ako očakávaná suma dôchodkov (po očistení o infláciu).
Pochvalu si zaslúži nastavenie pravidiel pre všetky dôchodky, vrátane výsluhových. Rovnako je veľmi prospešné zadefinovanie fungovania výberu dôchodkového sporenia, kde sa zdôrazňuje nemožnosť výberu celej sumy hneď po odchode do dôchodku (až na veľmi malé objektívne výnimky). Aby sa aspoň niektoré parametre nemohli meniť v budúcnosti príliš jednoducho, ústava zákon zastabilizovala, ale na jeden dych treba dodať, že pomocou vykonávacích predpisov ich zmeniť možno.
K zmenám dôchodkového systému pripravujeme tlačovú konferenciu. Prečítajte si naše pripomienky k ústavnému zákonu.
Spresnenie definícií
V zákone je potrebné presnejšie zadefinovať jednotlivé pojmy, napríklad dôvody poskytnutia tohto hmotného zabezpečenia. Je to dôležité z hľadiska začiatku poberania starobného dôchodku, kde je dôchodkový vek nutnou podmienkou, ale až žiadosť poistenca je dostačujúcou podmienkou. Poistenec podaním žiadosti sám o sebe rozhoduje, že z dôvodu staroby už nie je spôsobilý pracovať. Je nutné zosúladiť text so skutočnosťou, že dôchodok vzniká až podaním žiadosti.
Spresnením definovania starobného dôchodku sa zakáže súbeh riadnej práce na plný úväzok a plného dôchodku. Súčasný systém, keď je možný bezbrehý súbeh plných úväzkov a plného dôchodku (dokonca s daňovo-odvodovým zvýhodnením), je v európskom priestore unikát.
Zadefinovanie príplatku k starobnému dôchodku ako prospešná novinka si tiež pýta spresnenie definície a zabezpečenie, aby o tom, kto vychovával dieťa, rozhodovalo dieťa samotné a mohlo rozdeliť príplatok medzi dvoch (resp. viacerých) ľudí, ktorí sa oň počas detstva starali.
Vek dožitia v dobrom zdraví
Podobne navrhujeme zaradiť do terminológie pojem dožitia v dobrom zdraví, ktorý môže byť pri indexácii popri strednej dĺžke dožitia vhodným parametrom. Toto bude motivovať celý verejný sektor, aby zvyšoval zdravie ľudí. Všetci chceme žiť dlhšie zdraví, nielen žiť dlhšie, preto by malo byť všeobecným cieľom podporovať túto filozofiu.
Skutočná udržateľnosť starobného dôchodkového systému
Zákon má zabezpečiť udržateľnosť starobného dôchodkového systému, aby vždy platilo, že priemerný človek s priemernou mzdou a priemernou dobou života platil počas pracovného života odvody v rovnakej výške, ako dostane dôchodkové dávky (po zohľadnení inflácie či zmien parametrov). Nesúhlasíme so zaradením jednorazových mimoriadnych zvýšení, takéto návrhy sú v rozpore s dlhodobou udržateľnosťou dôchodkového systému.
Vyššia pracovná náročnosť niektorých povolaní alebo ich všeobecná prospešnosť sa musí prejaviť vyšším platom v čase ich realizácie, nie roky až desaťročia po ich skončení, pri poberaní dôchodku. Aby zamestnávatelia mohli lepšie ohodnotiť rizikovú prácu, navrhujeme, aby mohli platiť vyššie dôchodkové odvody. Toto umožní vyššie dôchodky, skoršie polovičné dôchodky alebo aj skoršie dôchodky, pri zachovaní dlhodobej udržateľnosti.
Je potrebné zvýšiť flexibilitu možností odchodu do dôchodku, napríklad neskorším odchodom do dôchodku a zároveň nastaviť pravidelnú informovanosť o budúcich výškach dôchodku, ak osoba odíde do dôchodku nie v okamihu vzniku nároku.
Inštitút zamestnanosti vidí flexibilitu aj v umožnení poberania čiastkového dôchodku tak, aby odchod z práce mohol byť postupný. Nárazová zmena môže byť pre psychické zdravie poberateľa dôchodku devastačnou.
Do ústavného zákona navrhujeme zakomponovať sabatikal. V súčasnosti je vyhorenie rizikom čoraz väčšieho množstva zamestnancov Jedným z riešení je sabatikal, teda čerpanie niekoľko mesiacov dôchodku už počas aktívneho veku.
Dôležitou úlohou predkladateľov zákona je nutnosť zosúladiť návrh ústavného zákona s realitou, že čoraz viac budúcich poberateľov dôchodkov časť svojho pracovného života pracuje a platí odvody v iných krajinách EÚ. Ako sa budú rátať odrobené roky v Rumunsku alebo v Rakúsku? Staneme sa cieľom dôchodcovskej turistiky, keď z nášho dôchodkového systému budú žiadať dávky ľudia, čo tu prakticky nepracovali a neplatili odvody?
Už dnes musíme myslieť na nasledujúce generácie. Zmýšľanie spôsobom po nás potopa spôsobí ničivé dôsledky. Zásadnou filozofiou nového starobného dôchodkového systému preto musí byť jeho trvalá udržateľnosť. Spoločným menovateľom pripomienok Inštitútu zamestnanosti k ústavnému zákonu je potreba jeho spravodlivosti a pružnosti, život totiž prináša rozličné situácie a jednotlivec potrebuje mať istotu zabezpečenia v dobe, keď už nebude spôsobilý aktívne pracovať.
