Omyl!Táto doba sa týka nás všetkých.počúvajme čo sa deje naokolo nás.Vnímajme čo život dáva,žime naplno.Ale vychutnajme aj ticho ktoré tejto dobe chýba.Ovládame rozhovor bez slov?Je veľmi ťažké sa ho naučiť,ale je neuveritelne krásny ked je pochopený.---Ticho som pri nej stál,mal som vela slov ktoré by som povedal,ale aj tak ma ovládlo to očarujúce ticho.Bol naň vhodný okamih?Slová ktoré si hľadali cestičku von,končili svoju púť v mojom hrdle ktoré silno niečo zvieralo.Bol to len okamich pre ticho.Pre vnímanie okolia,pre vnímanie jej duše,tela,jej zmyslov.Bolo to krásne ticho ktoré som nemal šancu prerušiť.Proste sa to nedalo.Ale bolo to ticho v jej spoločnosti!A to povedalo všetko aj bez slov---Ticho je pre niekoho iba ilúziou,iba niečím pre neho nepodstatným.Potrebuje vykričať všetkým aký je!Potrebuje na seba upútať pozornosť!Taký on proste je.Narozdiel od ticha.Ticho je niečím fascinujúcim!Nehovorím,že máme byť vždy ticho!To nie.Ale skúsme sa zastaviť a popremýšlať nad svojím životom.Nad životom iných.Žijeme tak, aby nás to ticho nikdy neprekvapilo?Jestvujú otázky na ktoré nepoznáme odpovede len musíme ticho premýšlať?Možno aj tú odpoveď nachádzame ale neopovážime sa ju vysloviť.Nieje hodná slova a tak len ticho stojím.Mlčky zvieram ruky.Stojím na kopci plnom ľudí ktorý niečo vravia!Kričia!Čoraz viac.prekrikujú sa!Už nepočuť ani vlastného slova.Každý chce upútať svoju pozornosť.A tak ticho odchádzam, mlčky sa prizerám,a zostáva mi už len mlčky pokrúťiť hlavou nad zhonom tohoto sveta!...
