<!-- /* Style Definitions */ p.MsoNormal, li.MsoNormal, div.MsoNormal {mso-style-parent:""; margin:0cm; margin-bottom:.0001pt; mso-pagination:widow-orphan; font-size:12.0pt; font-family:"Times New Roman"; mso-fareast-font-family:"Times New Roman"; mso-ansi-language:EN-US;} @page Section1 {size:612.0pt 792.0pt; margin:70.85pt 70.85pt 70.85pt 70.85pt; mso-header-margin:35.4pt; mso-footer-margin:35.4pt; mso-paper-source:0;} div.Section1 {page:Section1;} --> <!-- /* Style Definitions */ p.MsoNormal, li.MsoNormal, div.MsoNormal {mso-style-parent:""; margin:0cm; margin-bottom:.0001pt; mso-pagination:widow-orphan; font-size:12.0pt; font-family:"Times New Roman"; mso-fareast-font-family:"Times New Roman"; mso-ansi-language:EN-US;} @page Section1 {size:595.3pt 841.9pt; margin:70.85pt 70.85pt 70.85pt 70.85pt; mso-header-margin:35.4pt; mso-footer-margin:35.4pt; mso-paper-source:0;} div.Section1 {page:Section1;} -->
Bulvárne médiá nevznikli v nedávnej dobe. Už v roku 1835 J.G. Bennett začal vydávať New York Herald, denník určený masám, prístupný cenou i formou. Po dlhých rokoch politických bojov na stránkach novín chcel Bennet ponúknuť čitateľom pestrejšie témy. A tak sa do novín dostalo umenie, šport, výnimočné udalosti. New York Herald však nebol bulvárnym denníkom. Bol len akýmsi stupienkom vo vývoji americkej žurnalistiky, keď sa začal brať do úvahy aj vkus alebo záujmy čitateľov. Lacnú, miestami až vulgárnu zábavu priniesla v USA do novín tzv. žltá žurnalistika, konkrétne, Pulitzerov New York World. Ten čitateľovi - spotrebiteľovi ponúkol farbisto podané ľudské príbehy plné emócií, zaujímavosti i rôzne súťaže. Cieľom novín už nebolo budovanie morálne pevnej spoločnosti, ale produkovanie zisku. Staré rímske heslo z čias úpadku rímskej ríše, panem et circenses, sa rozdrobuje –vydavateľom chlieb, čitateľom hry.
Zábava ľudí zaujímala odjakživa. A práve toto je podstatou bulváru, ktorý sa snaží nadbiehať vkusu čitateľom. Argumentom sa stáva “ľudí to zaujíma, ľudia to chcú čítať“. Ak aj ľudia priamo nedeklarovali oblasti svojho záujmu, bulvárna tlač sa ich snaží anticipovať. Recept je jednoduchý, priniesť to, čo je bezprostredne spojené so životom človeka: sex, vášeň, šťastie, krása, smrť, utrpenie, bolesť atď. Primárne fyziologické potreby sa stávajú garanciou zaujímavosti, hlavne, ak je “jedlo naservírované vkusne a lákavo“. Aká to podobnosť s biblickým „... strom je na jedenie chutný, na pohľad krásny a na poznanie vábivý ...“ (Gen 3, 6)
Dnes si zo stromu na pohľad krásneho a na poznanie vábivého berieme plnými priehrštiami. Ako sa po takomto hodovaní cítime? Zvyčajne je nám zle, nadávame na skazený svet, posudzujeme, rozhorčujeme sa nad trápnymi problémami celebrít. Neváhame však po tomto type potravy siahnuť aj nabudúce. Potom znova a znova. Stáva sa to súčasťou nášho života. Ostatné jedlá vypadajú v porovnaní s bulvárnymi porciami príliš fádne a sucho. Sme zahltení správami o ekonomike, celý deň máme plnú hlavu starostí, a tak chceme dopriať našej mysli niečo ľahšie, nie príliš vážne, nevyžadujúce si únavnú činnosť našej šedej kôry.
Bulvárne periodiká sa predbiehajú v tom, ktoré z nich predloží “hladným“ čitateľom šťavnatejšie a farbistejšie sústo. Čím viac detailov z intímneho života tzv. celebrít, čím viac utrpenia a vášní, tým lepšie.
Noviny nie sú v podstate ničím iným, len prostriedkom šírenia informácií. Zvyčajne si prečítané informácie nenechávame len pre seba, ale posúvame ich ďalej. Žiaľ, deje sa to tak aj s informáciami z bulvárnej tlače. Tieto sa stávajú témou našich rozhovorov, a či si to uvedomujeme alebo nie, formujú naše myslenie, hodnoty, vkus, oakávania a priority. Pri káve s priateľmi, pri večeri s rodinou sa nerozprávame o našich radostiach a starostiach, ale o životoch ľudí z novinových stránok. Každý z nás sa postupne stáva malým chodiacim bulvárnym denníkom.
Dočítania priatelia
