Mzdy na Slovensku v roku 2004

Údaje použité v tomto článku pochádzajú z výberového zisťovania, ktoré na vzorke firiem vykonal Štatistický úrad (ŠÚ SR), kde nie sú zahrnuté manažérske a podnikateľské príjmy. Údaje (.xls) sa dajú zo ŠÚ SR získať na požiadanie e-mailom, boli tiež zverejnené v tlačenej publikácii "Štruktúra miezd v SR za 2004". Tieto údaje sa líšia od údajov z výkazníctva (kde bol zverejnený priemer 15 825 Sk), keďže neobsahujú všetky firmy a organizácie, a je treba ich preto brať do úvahy s príslušnou opatrnosťou.

Hrubá mesačná mzda na Slovensku v roku 2004

Čo je čo a ako je treba tieto údaje interpretovať:

• Priemer (aritmetický priemer) - ako som už raz písal, jediné rozumné použitie je na zistenie rastu miezd v porovnaní s minulým rokom;

• 5. percentil - 5 percent zamestnancov má príjem nižší ako táto suma;

• 1. decil (10. percentil) - desatina zamestnancov má príjem nižší ako táto suma;

• 1. kvartil (25. percentil) - štvrtina zamestnancov má príjem nižší ako táto suma;

• medián (50. percentil) - polovica zamestnancov má príjem nižší ako táto suma;

• 3. kvartil (75. percentil) - štvrtina zamestnancov má príjem vyšší ako táto suma;

• 9. decil (90. percentil) - desatina zamestnancov má príjem vyšší ako táto suma;

Mzdy ťahali nahor najmä súkromné medzinárodné spoločnosti, u ktorých je medián 19 416 Sk (pozri tabuľku č. 55), z pohľadu priemyslu ide o dve silné odvetvia: Výroba a rozvod elektriny, plynu a vody s mediánom 22 584 Sk a Finančné sprostredkovanie s mediánom 23 842 Sk (tab. 54).

Zložky priemernej hrubej mesačnej mzdy v roku 2004

Jeden z dôvodov, prečo sa mnohým ľudom zdá, že zarábajú oveľa menej ako je priemer, môže byť, že porovnávajú svoju základnú mzdu, keďže ostatné zložky sú nepravidelné a zvyčajne tiež nie sú súčasťou pracovného kontraktu (tab. 8). Tomu by sa dalo vyhnúť, keby sme začali porovnávať ročný príjem namiesto mesačného, k tomu však vedie ešte dlhá cesta... Každopádne, pozor na porovnávanie, keďže tu uvádzame priemer, nie medián.

Tabuľka 9 zas indikuje, že daňový systém na Slovensku je progresívny (t.j. ľavicový): podiel čistej mzdy na hrubej mzde je tým nižší, čím vyššia je mzda. U ľudí s nadpriemerným príjmom je čistá mzda len 76-78% z hrubej mzdy (t.j. platia dane a odvody vo výške 22-24%). U ľudí s príjmom okolo 13 000 Sk tvorí čistá mzda okolo 80% z hrubej mzdy (dane a odvody sú cca 20%), pri príjme 9 000 Sk je to 84-85% (15-16% ide na dane a odvody).

Hrubá mesačná mzda mužov a žien pracujúcich na plný pracovný čas v roku 2004

Otvorte obrázok v novom okne , bude lepšie čitateľný.

Pozrime sa teraz dôkladnejšie na rozdiely v hrubej mzde medzi mužmi a ženami (tab. 36). Najčastejšia hrubá mzda mužov je v rozmedzí 11 000 Sk až 15 000 Sk, okolo ktorého sú symetricky rozdelené v rozmedzí 8 000 Sk a 18 000 Sk (všimnite si "zvonček" na obrázku), kam spadá vyše 55% mužov. 6% percent zamestnancov mužského pohlavia zarába menej ako 8 000 Sk, štvrtina mužov zarába medzi 18 000 Sk a 28 000 Sk, necelých 15% zarába nad 28 000 Sk. Medián je okolo 15 700 Sk, a približne 67% mužov má príjem nižší ako je mužský priemer 19 700 Sk.

U žien je situácia výrazne odlišná, najčastejšia hrubá mzda je medzi 8 000 Sk a 12 000 Sk, okolo čoho sú mzdy zhruba symetricky rozdelené v rozmedzí 7 000 Sk až 14 000 Sk, kam spadá až 55% žien, avšak "zvonček" je zjavne vykrivený doľava, naznačujúc tendenciu žien zarábať menej. 14% žien má hrubú mzdu nižšiu ako 8 000 Sk, štvrtina žien zarába od 14 000 Sk do 20 000 Sk, necelých 15% žien má viac ako 20 000 Sk. Medián je okolo 12 400 Sk, približne 62% žien má príjem nižší ako je ženský priemer 14 256 Sk.

Všimnime si, že u mužov je rozdiel medzi priemerom a mediánom až 4 000 Sk, kdežto u žien iba 1 844 Sk (tieto podstatné rozdiely medzi pohlaviami nie sú však dobre reflektované v komplexnom meradle, kde rozdiel medzi priemerom a mediánom celého hospodárstva je takmer 3 500 Sk). Z tab. 36 môžeme tiež usudzovať, že približne 57% mužov a 76% žien pracujúcich na plný pracovný čas má príjem menší ako je priemerná hrubá mzda (17 042 Sk). Vidíme teda, že nemá zmysel porovnávať mzdu konkrétneho človeka s priemernou mzdou na Slovensku, kde sú zmiešaní muži aj ženy.

Rozdiely v príjmoch medzi oboma pohlaviami sú však obrovské. Podľa môjho názoru existuje zrejmá platová diskriminácia žien, keďže muži zarábajú viac podľa akéhokoľvek kritéria (tab. 43-49), vo väčšine prípadov až o 30-50%. Priemerná hrubá mzda mužov je vyššia o 38%, medián o 27%. Menej výrazné rozdiely (cca 15%, čo nemusí byť dôsledok priamej platovej diskriminácie, ale len dôsledok zastávania vedúcich pozícií skôr mužmi ako ženami) sú v poľnohospodárstve a stavebníctve, v štátnych a cirkevných organizáciách a (pre mňa prekvapivo) v Banskobystrickom kraji.

Hrubá mesačná mzda pracujúcich na plný pracovný čas podľa krajov v roku 2004

Otvorte obrázok v novom okne , bude lepšie čitateľný.

(Graf je spracovaný z tab. 40.) Bratislavský kraj má štruktúru miezd diametrálne odlišnú od všetkých ostatných regiónov. Mzdy sú rovnomerne rozložené v pomerne širokom pásme, keď 55% najčastejšie sa vyskytujúcich platov je v širokom pásme medzi 7 000 Sk a 20 600 Sk. Len 7,5% zamestnancov má menej ako 8 000 Sk a nad 32 000 Sk zarába zhruba 15% ľudí. Medián je okolo 18 140 Sk, a 68% má príjem nižší ako je priemer 23 596 Sk (tab. 32).

Čo sa Košického kraja týka, medzi 7 000 Sk a 16 000 Sk zarába približne 55% obyvateľov. Mzdu nižšiu ako 8 000 Sk má necelých 10% zamestnancov, 27 000 Sk dosahuje takmer 15% ľudí. Medián je okolo 14 250 Sk, a 67% má príjem nižší ako je priemer 17 783 Sk. V Trnavskom kraji je situácia veľmi podobná Košickému kraju.

Ostatné kraje už zaostávajú za Košickým a Trnavským, najmä pokiaľ ide o počet zamestnancov s hrubou mzdou nad 25 000 Sk, a ich grafy sa pohybujú viacmenej v priestore medzi grafom Košického a Prešovského kraja, v ktorom až 14% ľudí má príjem nižší ako 8 000 Sk a 55% pracujúcich dosiahne na mzdu medzi 7 000 Sk a 13 400 Sk, a len 15% má viac než 18 000 Sk. V Prešovskom regióne je medián je okolo 11 970 Sk, a 64% má príjem nižší ako je priemer 13 823 Sk.

Niekoľko postrehov na záver

• V oboch grafoch môžeme pozorovať, že najbežnejší plat (vrchol grafu) je nielenže výrazne nižší než priemer, ale dokonca menší aj než medián!

• Štruktúra hrubej mzdy pre všetky vekové skupiny medzi 25 a 59 rokov je takmer identická; vek teda nemá zásadný vplyv na výšku mzdy. Výnimkou sú len mladí do 24 rokov, s nižším príjmom (zrejme kvôli malému zastúpeniu ľudí s vysokoškolským vzdelaním), a tiež osoby nad 59 rokov, u ktorých je výrazne väčší rozptyl (táto kategória zahŕňa jednak privyrábajúcich si dôchodcov, jednak osoby na profesijnom vrchole, napr. sudcov, riaditeľov, politikov...) (tab. 52)

• Významný vplyv na príjem má vzdelanie: maturita pridáva k platu 10-30%; vysoká škola (2. stupeň) zvyšuje oproti maturite mzdu o 30-70% (tab. 51);

• V Nitrianskom kraji je výrazne najvyššia priemerná hrubá mzda učiteľov, 16 204 Sk (tab. 20);

• Ľuďom s doktorandským vzdelaním sa najviac oplatí pracovať v Trenčianskom kraji, ich priemerná mzda tam je 38 320 Sk (tab. 16);

• Banskobystrický kraj je najspravodlivejší: má najmenšiu diskrimináciu žien (tab. 32) a tiež najširšiu strednú vrstvu (tab. 40, 53);

Porovnanie roku 2004 s rokom 2003

Zmena hrubej mesačnej mzdy v SR a podľa vzdelania

(V tabuľke je uvedený percentuálny nominálny rast hrubej mzdy, na základe tab. 51, v porovnaní s minuloročnými údajmi.) V roku 2004 sa teda udiala silná diferenciácia miezd podľa vzdelania zamestnancov. Ľudia s maturitou dosiahli o 5-10% vyšší rast miezd ako stredoškoláci bez maturity (v roku 2003 neexistoval významný rozdiel v príjmoch medzi stredoškolákmi s maturitou a bez nej).

Rast hrubej mzdy nepredbehol priemernú infláciu v roku 2004 (7,5%) iba u niektorých skupín obyvateľstva: dolná polovica ľudí bez maturity (t.j. zarábajúci menej ako ich medián) a (pre mňa nevysvetliteľne) zamestnanci s najvyšším vzdelaním. Najvyšší rast miezd dosiahli bakalári, dalo by sa teda povedať, že zamestnávatelia začali akceptovať existenciu a hodnotu 1. stupňa VŠ vzdelania.