Košičan momentálne pracujúci v Lancastri, UK. Zoznam autorových rubrík: ...chcel som vedieť, Gaudeamus igitur, Moje skúsenosti zo sveta, (Anti)komentáre, Zo života, Súkromné
Jeden strategicko-marketingový návrh, ktorý má okamžitý pozitívny účinok na zamestnanosť počas krízy, vyžaduje finančné prostriedky až v priebehu 1-2 rokov a má rozumnú očakávanú návratnosť investovaných peňazí do štátneho rozpočtu.
Tento článok sumarizuje hlavné riziká a jeden mýtus, ktoré je nevyhnutné brať do úvahy pri rozhodovaní sa o zadĺžení, aby sme sa v budúcnosti vyhli škodám. Či už ide o zbytočné preplatenie úveru, alebo o problémy so splácaním, ktoré v najhoršom prípade môžu skončiť prepadnutím zabezpečenej nehnuteľnosti. Myšlienky uvedené nižšie sú v zásadnom protiklade s nie príliš logickými argumentmi a zavádzajúcimi informáciami z článku Prečo úver čo najvyšší a na čo najdlhšiu dobu od finančného poradcu Petra Cmoreja, a sú väčšinou inšpirované diskusiou k tomu istému článku.
alebo - o tom, komu zvýšiť mzdu, - o rozdiele medzi štrajkom a demonštráciou, - o správaní sa lekárov k pacientom, - a (prekvapivo) aj o 2% z dane...
Nový slovenský dôchodkový systém určuje všeobecnú lehotu do 30.6.2006 na rozhodnutie sa pre vstup do druhého piliera. Zároveň existujú výnimky, ktoré sa týkajú najmä súčasných študentov, u ktorých sa táto lehota mení na 30 dní po prvom zamestnaní sa. ALE, táto výnimka sa nevzťahuje na mnohých ľudí aktuálne študujúcich alebo pracujúcich v zahraničí, napríklad na postgraduálnych študentov v zahraničí. Čo sa týka štandardného VŠ štúdia, platnosť výnimky závisí od toho, či je toto zahraničné štúdium považované podľa slovenských zákonov za "sústavnú prípravu dieťaťa na povolanie".
V tomto článku nájdete analýzu oficiálnych údajov o mzdách na Slovensku v roku 2004, zozbieraných Štatistickým úradom. Analýzu miezd za rok 2003 ste si mohli prečítať už minule.
Myslím, že, napriek všetkému, tieto dve fotky celkom výstižne vyjadrujú včerajší zápas Španielsko-Slovensko. :)
Viacerí (Michal Lehuta, Roman Kamas, Milan Barlog, naposledy aj ja) sme sa už na tomto blogu zaoberali priemernou mzdou, zväčša s kritickými pripomienkami voči Štatistickému úradu (ŠÚ SR) a jeho výpočtu priemernej mzdy, keď vo štvrťročných správach zverejňuje (iba) aritmetický priemer. V tomto článku nájdete vysvetlenie, prečo je to tak, resp. že to nie je úplne pravda. Raz ročne totiž ŠÚ SR zverejňuje aj informácie o štruktúre miezd (medián a ďalšie percentily), vďaka ktorým sa môže konečne každý porovnať s ostatnými.
Priemer. Kto by toto slovko nepoznal? Počúvame ho dennodenne, z každej strany, tak v detstve ako aj v starobe. Priemer známok, priemerná spotreba alkoholu, priemerná mzda, priemerná zadĺženosť obyvateľstva, priemerná dĺžka života, priemerný Slovák... Voľakto raz vymyslel fúrik, aby aj 100-kilogramový náklad vládal odniesť sám, lebo dovtedy bolo na to treba dvoch chlapov. No každému je jasné, že pri 1000-kilogramovom bremene mu je ten fúrik nanič. Je to síce oveľa menej viditeľné, ale podobné je to aj s priemerom – v niektorých situáciách nám slúži dobre, v ďalších menej a v iných je jeho použitie úplne nezmyselné.
Marek Babic napísal článok (s veľmi korektnou ale kritickou diskusiou) o zaujímavých veciach, ktoré sú teraz v móde. Kde-kto píše a rozpráva o komunizme, totalite, proletariáte, socializme a ďalších cudzích slovách, v ktorých sa viacerí strácame a nevieme ani o čom je reč... To je jeden z dôvodov, prečo taký článok, aký autor napísal, s veľkou pravdepodobnosťou skončí nepochopený práve ľuďmi, ktorým bol určený.
Písala sa Pohoda 2005, sobota, osem hodín večer. Po siedmom piskote publika, ktoré moderátor Juraj Kušnierik už hodinu naťahuje vetami typu „O chvíľočku začneme“, konečne vchádza do šapitó hlavný hosť Debaty Pod lampou o ŠtB – Ján Langoš. No čo už, vravím si, skutočné osobnosti na seba nechávajú čakať. Aj ja to často robím. :)
Slovenskom sa preháňa Vietor takmer rovnako úspešne ako Tatranský hurikán minulý rok. ALE.
