Prvýkrát som si so sebou vzal len bryndzu, veď to v Španielsku "na sto pro" nemajú. Zemiaky tu síce majú, ale žiadne zmysluplné strúhadlo som doma nenašiel. Vzal som do ruky mixér a snažil sa s ním spraviť, čo to dá. Veľa nedalo. Tak som si dal bryndzu s kolienkami. Navyše som ten mixér musel preplatiť domácemu, keď ho neskôr uvidel a "nože" mohol použiť akurát tak na roztlčenie cesnaku.
Druhýkrát som si zo Slovenska priniesol bryndzu aj strúhadlo na zemiaky. Prípravu cesta som tak celkom úspešne zvládol. Problém nastal vtedy, keď si už situácia pýtala, aby som do vriacej vody nahádzal halušky. Hm, ešteže som za mladi pozeral slovenské rozprávky, a tak si z jednej pamätám, že halušky sa dajú krájať z "denka" aj nožíkom. Musím povedať, že výsledok stál za to - také veľké halušky som ešte nikdy nejedol..
Na ďalší krát som si už teda zaobstaral aj náradie na krájanie halušiek. Mal som pocit, že to varenie bude už dokonalé, tak som začal rozmýšľať nad luxusom - slaninou. Zháňal som ju týždeň po všetkých supermarketoch, no nebol som úspešný. Pýtajúc slaninu mi všade dávali len kus mäsa. Nakoniec som v jednom mäsiarstve našiel človeka, ktorý mi aspoň vysvetlil, že moja snaha je márna a že takú slaninu tu nikde nekúpim. Majú tu len buď veľmi mäsité kusy alebo neúdené, naložené v soli. Vzal som si od neho z vďačnosti za radu aspoň kus tej solenej a snažil som sa presvedčiť sám seba, že to predsa nemôže byť až taký rozdiel. Nuž, môže.
Minulý týždeň som opäť robil halušky. Z domu som si priniesol strúhadlo na zemiaky, krájač halušiek, domácu slaninu, bryndzu. Aj spoločnosť. Vyšli veľmi dobre. Konečne to boli halušky, ako má byť.
Nabudúce radšej porozmýšľam, či sa rozhodnem robiť nejaké tradičné jedlo. Alebo si rovno prinesiem halušky v sáčku (vraj už také niečo existuje).
