Hádzanie hrachu o stenu (ministerstva školstva)

Zavedenie poplatkov na štúdium je veľmi háklivá téma. Ministerstvo navrhuje, aby približne tretina študentov poberala popri tom sociálne štipendium. Spoločnosť by však nemala prispievať študentom len preto, že ich rodina má nízke príjmy.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)

Som presvedčený, že je pre spoločnosť najlepšie, keď každý ide na dno svojich schopností. Študovať na VŠ by preto mali všetci, ktorí na to "majú hlavu" a chcú to štúdium brať vážne. Je treba ľudí pre to motivovať a v ich rozhodnutí ich podporovať. Štát má vo svojich rukách rôzne možnosti - propagandu vzdelávania v spoločnosti, rôzne podporné programy (zahraničné pobyty, súťaže a pod.), či štipendiá.

Hlavným kameňom sváru medzi politikmi a tiež akademickou obcou sú momentálne sociálne štipendiá. Nie je mi ale jasné, ako tento typ štipendií dokáže mladého človeka motivovať k tomu, aby bral štúdium vážne. Sám som krátky čas toto štipendium poberal a nemalo to na mňa žiaden akademický či motivačný efekt.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na druhej strane, viem si predstaviť, ako prospechové štipendiá dokážu vytvoriť zmysluplný motivačný systém. Ak výška štipendia závisí od študijných výsledkov, mladý človek má dôvod vybrať si odbor, o ktorom predpokladá, že mu pôjde "ľahko". To je dobré, pretože to znamená, že svoje danosti využíva na správnom mieste a rozvíja ich správnym smerom. Navyše, keď odbory nebudú študovať študenti, ktorí sa pri nich len trápia, pretože sa na nich jednoducho nehodia, učitelia môžu zvýšiť nároky na študentov, a teda celkovú kvalitu VŠ štúdia.

Ak si už aj študent vyberie vhodný odbor, ktorý mu ide pomerne ľahko, pri existencii prospechových štipendií má motiváciu učiť sa poriadne, nie len "prechádzať skúškami". Toto môže vytvoriť opäť tlak na kvalitu štúdia - študent začne vyžadovať, aby v študijnom programe boli len užitočné predmety. Ak už do niečoho investovať svoj čas a energiu, nech to má zmysel pre moje pracovné uplatnenie, povie si.

SkryťVypnúť reklamu

Ďalší zmysluplný fakt je, že prospechové štipendiá majú schopnosť usmerniť nerozhodných mladých ľudí. Mám ísť na VŠ, nemám ísť? - takú otázku si kladú mnohí. Zdá sa mi, že v súčasnosti pomerne veľká časť študentov nastupuje na univerzitu skôr preto, že je to "tá pohodlnejšia alternatíva". Po pár mesiacoch, niekedy po roku-dvoch však zistia, že to nie je pre nich, alebo že nemajú dostatočnú motiváciu stráviť 5-6 rokov štúdiom. Platené štúdium spolu s prospechovými štipendiami pomôže týmto "menej rozhodným" mladým ľuďom - donúti ich vziať si po strednej škole rok-dva voľna pre definitívne rozhodnutie, neplytvať energiou učiteľov, peniazmi štátu a nezaberať miesto rozhodnejším.

SkryťVypnúť reklamu

Štipendiá by okrem motivačnej mali plniť aj podpornú funkciu. To znamená, že ak sa mladý človek hodí na určitý smer viac ako na iné a v tom "svojom" odbore má predpoklady byť výborný, mal by byť štátom podporený tak, aby príslušný odbor mohol bez problémov študovať, hoci aj v inom meste. Tento študent si tak sám vyberie univerzitu, nebude svojími obmedzenými finančnými prostriedkami nútený študovať povedzme na menej kvalitnej škole, ktorá je bližšie pri jeho bydlisku. Prirodzene sa tak oddelia kvalitné odbory od ostatných a začne platiť rovnica, že najlepší študenti študujú na najlepších univerzitách.

SkryťVypnúť reklamu

Nakoniec ostáva odpovedať ešte na jednu otázku. Prečo by mali byť študenti s lepším prospechom podporení viac ako ostatní? Pretože to spoločnosti jednoducho vrátia, často aj niekoľkonásobne. Tak na daniach vďaka vyšším predpokladaným príjmom, ako aj v praxi vďaka nadobudnutým schopnostiam a vedomostiam. Myslím si preto, že štipendiá by mali závisieť najmä od prospechu študenta a čiastočne aj kvality odboru, ktorý študuje (čím lepšie hodnotenie odbor príslušnej školy má, tým vyššie by malo byť štipendium - o tom by sa dal napísať celý ďalší článok).

Ak niekto na odbor, ktorý si vybral, jednoducho "nemá hlavu" alebo ho nechce brať veľmi vážne, nech do svojho vzdelania investuje sám. Či už s podporou rodiny, vlastných prostriedkov alebo pôžičky. Štát nemá dôvod takému študentovi dôverovať, že bude pre spoločnosť užitočné prispievať na jeho odborné formovanie.

Pre podporu sociálnych štipendií je často používaná tá istá fráza: Sociálne štipendiá sú potrebné, pretože inak by sme obrali talentovaných, ale chudobnejších mladých ľudí o možnosť študovať. Pri dobre nastavenom systéme prospechových štipendií však žiadne sociálne štipendiá nie sú potrebné.

Peter Jacko

Peter Jacko

Bloger 
  • Počet článkov:  40
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Košičan momentálne pracujúci v Lancastri, UK. Zoznam autorových rubrík:  ...chcel som vedieťGaudeamus igiturMoje skúsenosti zo sveta(Anti)komentáreZo životaSúkromné

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

766 článkov
Karol Galek

Karol Galek

116 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Věra Tepličková

Věra Tepličková

1,078 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu