Obaja sme v Španielsku už nejakých pár rokov, a keďže sme sa poznali ešte zo Slovenska, mnohí naši kamaráti nás poznajú oboch. Vždycky, keď si navzájom predstavujeme nového kamaráta, len povieme: "To je Peter, zo Slovenska." A osoba na to: "Ako ty? To je super, to si ľahko zapamätám." Keďže málokto tu pozná iného Slováka, rozhovor častokrát pokračuje: "To všetci muži na Slovensku sa volajú Peter?" Zo začiatku sme obaja spontánne odpovedali, "Nieeee", ale postupom času sme si uvedomili, že dačo na tom bude. Peťo raz doniesol knižku Démon svätosti od Petra Bíleho (mimochodom, veľmi príjemne sa čítajúca knižka), ktorý tiež žije v Španielsku. Ľudia okolo si mysleli, že si robíme srandu. Najmä keď sme minulý týždeň spoznali ďalšieho Petra, ktorý tu žije, a na návšteve Vladovi bol ďalší Peter, sme boli naraz na jednom mieste dokonca štyria! (Máme aj fotku, samozrejme.)
Na základnej sme boli piati Petrovia v triede, na strednej štyria, v mojom telefónnom zozname je ich zo 10, medzi blogermi nás je 28... Zrejme to meno bolo pred 20-30 rokmi riadne v móde. A že vraj na Jána, Jozefa a Martina sú najväčšie oslavy na Slovensku... Myslím, že je na čase uznať, že Petrovia preberajú primát! Aspoň na pár rokov. Potom to asi preberú Simonovia, Máriovia a Jonathanovia, ale veď nech aj oni si užijú svoju chvíľku slávy.
Dnes je proste dôvod na oslavu. Tak na zdravie, nech Vám prsty ľahko behajú po klávesnici a karma nerozožerie Vaše články!
