
neviditeľný smer
ohorený zdrap papiera
drevo živé
večne tlejúca lampa
krása zoširoka
obzrieť sa
jeden pohľad
za mnou stopy
vedú k miestu
kde dvere kedysi boli
tam ležal nový batoh
nahmataná ôsma kľučka
objavil som temno
bola to chodba nekonečná
zakopol som o tú lampu
pri nej nechal starý batoh
a spálil ňou nečitateľnú mapu
tak umučenú svetom tvár
stokrát pohlaď !
cez dvere na opačnej strane
ona ma doviedla tu
v zdanlivom smere
prechod starou a novou
svetla krajinou v medzipriestore
a ďalšou nekonečnou chodbou
vo viditeľnom smere
tisíckrát pohľaď !