Podpisom deklarácie skončilo koketovanie oboch strán, ktoré oficiálne začalo v prosinci 2004 návštevou Bohuslava Sobotku na sneme Smeru. Od tej doby sa obe strany predháňali v komplimentoch, napríklad premiér Paroubek na svojej prvej oficiálnej ceste na Slovensko strávil dvakrát toľko času s lídrom opozičného Smeru Robertom Ficom ako s premiérom Mikulášom Dzurindom. Fico zase nikdy nezabudol vychváliť vládnutie ČSSD v Čechách a nijako neskrýva, že Paroubek je pre neho vzorom. Obe strany majú natoľko spoločné záujmy, až by bolo divné, kebyže nezačnú spolupracovať a krátky, trojbodový text deklarácie je len súhrn cieľov oboch strán a plánov ako ich naplniť.
Bratia, sme v tom spolu….
Situácia ČSSD i Smeru je paradoxne opačná, pretože zatiaľčo ČSSD sa snaží pri moci udržať, Smer sa pre zmenu k moci potrebuje dostať. Preto je pre Fica i Paroubka ich vzájomné spojenectvo doslova darom z nebies. Paroubkovi je Ficova protireformná rétorika viac než k úžitku a Fico už dávno začal používať štatistiky o dokonalom vládnutí a prínose sociálnej demokracie, ako napríklad rast priemernej mzdy, prílev investícií a pod. Navyše Paroubek môže pomôcť Ficovi legitimizovať jeho stranu ako klasickú európsku sociálnu demokraciu a tým ju vymaniť z izolacionizmu do ktorého sa dostala svojimi populisticko-nacionalistickými výrokmi. Hoci lídri oboch strán zatiaľ neupresnili ako bude predvolebná spolupráca vyzerať, podpredseda ČSSD Martin Starec povedal, že „vzájomná komunikácia oboch strán bude v predvolebnom období veľmi silná a zreteľná.“ Takže môžeme s kľudom predpokladať, že na predvolebných mítingoch v Čechách stretneme Fica posielajúceho hociaké reformy do horúcich pekiel a na Slovensko príde Jirka vysvetlovať zásady istoty a prosperity.
… ale až na druhom mieste
Česká i slovenská karta však bude mať v predvolebnej kampani až druhoradé miesto a obaja politici ich budú používať iba jako podporu svojich argumentov. Ani jedných, ani druhých voličov, Paroubek či Fico až tak strašne nezaujíma a aj podľa doterajších vyjadrení politológov sa nepredpokladá, že by vzájomné návštevy mohli zvýšiť ich popularitu. Fico a Paroubek však nejakú výraznejšiu pomoc zatiaľ nepotrebujú.
ČSSD je v preferenciách na druhom mieste a nahráva jej aj neustála pasivita ODS, ktorá nielenže nie je schopná zaujať tvrdší postoj voči svojim protivníkom, ale navyše ani nedokáže zosúladiť výroky svojho vedenia ohľadom predvolebného programu a sľubovaných reforiem.
Ficova ohnivá rétorika má ČSSD slúžiť jako poistka proti reformám, ktoré bude ODS propagovať, obzvlášť ak to budú príklady zo Slovenska. Aj preto sa ODS dištancuje od Dzurindovho SDKÚ a radšej si za zahraničného predvolebného partnera vybrala konzervatívnu poľskú stranu Právo a spravodlivosť. Tento výber považuje za pragmatické riešenie, ale navyše je to aj dôkaz, že to s reformami nemyslia až tak vážne.
Smer má zase už dlhšiu dobu preferencie okolo 35%, Fico je momentálne najdôveryhodnejším politikom a má istú podporu liberálneho Slobodného Fóra, odštiepeneckej strany z vládnej SDKÚ. Na Smere síce stále visí hrozba z predchádzajúcich volieb a to tá, že aj keď vyhrá voľby, tak nebude mať s kým zostavovať vládu, ale je omnoho menšia než minule. Fico spolieha na protireformnú rétoriku a Paroubkova prítomnosť v kampani má byť hlavne podporou názoru, že pod soc-demáckou vládou sa dá žiť dobře aj bez reforiem. Avšak je diskutabilné aký prínos pre neho môže mať podpora vlády, ktorá sa preslávila zadlžovaním krajiny v čase najväčšieho ekonomického boomu a nekonečnými korupčnými škandálmi, vedúcimi až k straníckym špičkám.
Oranžová zatiaľ vedie
Sociálna demokracia zatiaľ boduje, i keď je na tom ČSSD horšie ako Směr a to hlavne preto, že musia nájsť naozaj pádne dôvody pre voličov aby ich aj tretí krát zvolili, zatiaľčo Směr nastupuje s čistým štítom, hoci iba kvôli tomu, že táto strana doteraz nebola vo vláde. Spolupráca medzi ČSSD a Smerom sa bude zakladať na úspešnosti ich predvolebných kampaní. Ak všetko pôjde podľa sociálno-demokratických predstáv, Paroubek i Fico sa maximálne párkrát stretnú, potrasú si pravicou a zaželajú veľa štastia . Ak nie, tak sa budú snažiť využiť jeden druhého akýmkoľvek spôsobom, ktorý by im dopomohol k úspechu. V tom prípade budú českí i slovenskí voliči sledovať, jako sa predvoledbný hnoj na oboch stranách Moravy zmieša do tak nechutného marastu, aký sme od rozdelenia federácie ešte nevideli.
