Zrejme všetci zabudli, že vďaka Bruselu sme pred pár rokmi neprepadli totálnej panike a pod vplyvom americkej krízy sa nám nerozpadla eurozóna. A každý zrejme zabudol, že vďaka Bruselu prežila Európa takmer desaťročnú ekonomickú krízu v relatívnom bezpečí. No náš vzťah k našej Európe stráca racionálny rozmer. Čoraz častejšie vyčítame našim úradníkom, pretože bruselskí úradníci sú naši, národní úradníci, že zavádzajú do praxe smernice a rozhodnutia, ktoré nie sú v našich záujmoch. Lenže Európska únia nemá svoje záujmy postavené proti záujmom členských štátov. Európska únia je spoločným záujmom jej dobrovoľných členov a príklad Spojeného kráľovstva ukazuje, že sa dá aj keď komplikovane, odísť.
Prečo sa teda stalo módou kritizovať údajný diktát Bruselu? Vysvetlenie je jednoduché. Medzi kritikmi únijnej politiky nájdeme vo veľkej miere takých politikov, ktorí odmietajú akúkoľvek kontrolu. Najradšej by boli, keby im Brusel iba posielal peniaze a nepozeral sa, ako s nimi nakladajú. Pri takomto štýle by sme nemali z európskych peňazí postavených ani kilometer ciest. Jednoducho súčasným kritikom prekáža kontrola, pretože nezastupujú záujmy voličov, ale lobistických skupín, stavbárov, farmaceutov, alebo silné potravinárske spoločnosti. Nie občanom, ale im prekážajú prísne hygienické normy a dohľad nad peniazmi a určite by boli najradšej, keby neexistovala žiadna regulácia. Lenže nikto z nás dnes nechce jesť staré mäso, alebo jazdiť po cestách vystavaných na toxickej suti. Okrem tých, ktorí na tom zarábajú. Áno, únia je aj regulačný projekt a našla nepopulárny spôsob, ako dosiahnuť takmer podobné normy. Tie nás chránia pre nekvalitnými tovarmi zo zahraničia a zároveň pred našimi domáci podvodníkmi. Je pochopiteľné, že politici, ktorí stoja na strane nečestných firiem spochybňujú európske politiky.
No okrem toho im prekáža, že únia je svojou podstatou demokratický projekt. A to sa dnes rovnako nenosí. Od Orbána, po Stracheho, každý autoritatívny politik vidí v Bruseli poslednú prekážku k ich definitívnemu ovládnutiu svojich krajín. tento mechanizmus je výsledkom povojnového usporiadania Európy a snahou zaistiť, aby ľudia jednotlivých členských štátov vždy vedeli, že sa môžu spoľahnúť na Brusel, ktorý pôsobí ako posledná inštancia. Únie nie je prekážkou, ale garantom demokracie a kvality nášho života. Preto ju všetci tí, ktorí dnes točia videá o tom, ako úniu zmenia potrebujú dostať jasný odkaz od voličov. Potrebujeme európske Slovensko, kde platí ochrana a zákonnosť, kde sú slobodné média a férové podmienky pre biznis. Vďaka tomu sa môžeme sa stať vzorovou krajinou, ktorá nepodlieha strachu, ale pracuje na svojej budúcnosti.
