Nezastavujeme, máme zpoždění!

Od pondelka 12. decembra 2022 začína platiť nový grafikon Železničnej spoločnosti Slovensko (a.k.a. národného dopravcu). Zdá sa, že tvorcovia sa inšpirovali aj komédiou Slunce, seno, jahody.

Grafikon prináša mnoho zmien, pozitívnych aj negatívnych. Medzi negatívne zmeny, ktoré štát presadil napriek apelom samospráv aj odignorovaným petíciám občanov, patrí obmedzenie počtu vlakov v rannej aj poobedňajšej špičke na dolnom Považí aj na Podunajskej nížine, zánik spojenia Hornej Nitry s bratislavskou hlavnou stanicou či zrušenie vlakov do Banskej Štiavnice počas väčšiny roka alebo komplikácie pri cestách medzi Kysucami a Horehroním. Obmedzovanie osobnej vlakovej prepravy v podmienkach Slovenska, kedy má štátna firma de facto monopol na prepravu a cez „vlaky zadarmo“ vymizla často akákoľvek alternatíva či konkurencia v rámci vlakovej a autobusovej dopravy, považujeme za veľmi zlé riešenie. Ľudia budú buď nútení sa prispôsobiť novým obmedzeniam, alebo presedlať do osobných áut, čo bude pre nich neekonomické a pre krajinu neekologické. V konečnom dôsledku to následne prinesie tlak na väčšie investície do cestnej infraštruktúry, čo opäť odkloní investície preč z poddimenzovanej železničnej infraštruktúry.

Nový grafikon sa hrdí najmä tým, že sa zrýchli cestovanie na „vlajkovej lodi“ všetkých slovenských trás – na trati 120 a 180 medzi našimi najväčšími mestami, Bratislavou a Košicami. Cestovanie vlakom je tu pri večne nedokončenej diaľnici D1, ktorá by mala prepojiť západ a východ našej krajiny, obľúbenou voľbou pre státisíce cestujúcich ročne.

Cesta vlakom medzi Bratislavou a Košicami sa skutočne zrýchli. Najrýchlejšie „ICčká“ teraz jazdia túto trasu za 4 hodiny a 49 minút, po novom sa zrýchlia o sedem minút na 4 hod 42 min. V opačnom smere dokonca bude jeden z IC vlakov vzdialenosť zdolávať už za rekordné 4 hodiny a 31 minút. Pri vzdialenosti Košíc a Bratislavy to predstavuje priemernú rýchlosť 98,08 km/h.

Rovnako nastane posun k rýchlejšej preprave aj v nižšej kategórii vlakov, u rýchlikov, ktoré budú po novom premenované na Expresy. Kým teraz vám cesta rýchlikom zaberie 5 hod a 50 minút, od budúceho týždňa to bude 5 hodín a 26 minút.

(zdroj: Jakub Konečný)

Pýtate sa, ako sa železniciam podaril tento rýchlostný skok? Žeby modernizáciou tratí? Alebo nákupom modernejších súprav? Kdeže. Vlaky sa na Slovensku zrýchlili, lebo sa vyškrtli zástavky. ICčka pôjdu rýchlejšie, lebo už nebudú stáť v krajských mestách Trnave a Trenčíne či vo Vrútkach ani na Liptove - v Ružomberku a Liptovskom Mikuláši. Expresy pôjdu rýchlejšie, lebo už nebudú stáť v Leopoldove, Piešťanoch, Novom Meste nad Váhom a v Trenčianskej Teplej. Ak ste teda z týchto regiónov západného a severného Slovenska, nemáte veľmi dôvod z tohto „zrýchlenia“ jasať. Pre státisíce obyvateľov týchto okresov totiž pribudnú miesto priamych spojení prestupy, s ktorými sa cestovanie nielenže nezrýchli, ale komfort sa samozrejme zníži.

Ďakujeme ministerstvu dopravy pod vedením SME RODINA a ich kolegom z ministerstva financií z OĽANO, ktorí stoja za prípravou nového grafikonu, že takto geniálne zrýchlili dopravu na Slovensku. Je namieste otázka, či sú takéto škrty oprávnené. Nezrušíme zastávok ešte viac? Veď ak by vlaky zastavovali iba v Bratislave a v Košiciach, boli by ešte rýchlejšie!

Nižšie sa môžete pozrieť, ako „zrýchlené“ slovenské ICčká a Expresy súperia s rýchlosťami vlakov spájajúcich metropoly našich susedných štátov. Vidíme, že napriek zrýchleniu cez zrušenie zastávok, sú slovenské diaľkové vlaky naďalej výrazne pomalšie než tie české, poľské, rakúske či nemecké. Veľmi smutný pohľad.

Kým na Slovensku nie je štát schopný zrekonštruovať ani jednu trať, kde by bola aspoň 160-kilometrová rýchlosť (nieto ešte vybudovať celkom novú železnicu, ktorá na Slovensku nebola postavená od roku 1985), štáty, ktoré už majú vysokorýchlostnú železnicu s rýchlosťou nad 200 km/h, v Európe naďalej pribúdajú. Nájdeme ju okrem západnej Európy už aj v Nórsku, Švédsku, Fínsku, buduje sa v pobaltských štátoch, funguje v Poľsku, Rakúsku, dokonca aj v Srbsku.

Úplnou hanbou sú „rýchliky“ na južnej trase medzi Bratislavou a Banskou Bystricou. Už teraz je výraz rýchlik neadekvátny, keďže pre mnohé výluky, zlý stav koľají a na veľkej časti trate len jednu koľaj, dosahujú priemernú rýchlosť iba 68 km/h. Po novom sa však s novým grafikonom cestovanie pre spomalenie na niektorých úsekoch na tejto trati žiaľ ešte predĺži o ďalších 19 minút, čo zníži priemernú rýchlosť len na 62 km/h. Čo je to však oproti Orave, kde sa osobné vlaky pre zanedbanú infraštruktúru "rútia" priemernou rýchlosťou 30 km/h.

Štát ako vlastník železničnej infraštruktúry cez ŽSR aj prevádzkovateľ osobnej prepravy cez ZSSK si musí reorganizovať svoj rebríček priorít. Železnice ako dostupný a ekologický spôsob dopravy sú napriek terajším investíciám zanedbávané. Chceme sa dočkať dňa, kedy nebudú žiadne ďalšie rušne horieť a žiadne vlaky meškať. Chceme sa dočkať dňa, kedy budú môcť využívať „vlaky zadarmo“ aj obyvatelia Hornej Oravy či Zemplína, kde žiadna železnica stále nie je. Chceme sa dočkať dňa, kedy sa správ o zrýchlení dopravy nebudeme musieť báť, lebo k nim nedôjde cez rušenie zastávok, ale cez modernejšie trate a nové vlakové súpravy.