Prečo má určitá časť obyvateľstva na Slovensku tak blízko k autoritárstvu aj v 21. storočí? Odpoveď môžeme začať hľadať pohľadom do histórie.
Územie dnešného Slovenska najprv bolo dlho súčasťou Uhorska a jeho obyvatelia boli poddaní, ktorí museli poslúchať svojho pána.
Tento systém podriadenosti sa navyše udržal aj po zániku Uhorska a na Slovensku sa stal známy ako nevoľníctvo.
Moderné dejiny Slovenska sú tiež poznačené totalizmom a autoritárstvom a následky sa prejavujú dodnes.
Jedným z týchto následkov je nevoľnícky syndróm.
Je to psychologický jav, pri ktorom ľudia slepo a bez otázok poslúchajú autoritu. Tento jav je spôsobený strachom, pocitom bezmocnosti alebo nedostatočnými vedomosťami.
Ľudia s nevoľníckym syndrómom majú tendenciu podriadiť sa autorite, aj keď sa im jej príkazy zdajú nespravodlivé alebo nesprávne.
Na Slovensku je nevoľnícky syndróm stále pomerne rozšírený. Je to spôsobené tým, že slovenská spoločnosť je stále pomerne hierarchická a autoritatívna.
História poddanstva na území dnešného Slovenska
Prvé nevoľníctvo
Na území dnešného Slovenska vzniklo prvé nevoľníctvo v 9. až 13. storočí. Bolo to obdobie, keď sa na tomto území šíril feudalizmus, teda systém, v ktorom bola moc rozdelená medzi šľachtu, duchovenstvo a poddaných.
Poddaní boli povinní odovzdávať zemepánovi časť svojej produkcie alebo pracovať na jeho pozemkoch a plniť aj ďalšie povinnosti, napríklad poskytovať mu vojenskú službu.
Nevoľníci boli v ešte horšej situácii, pretože boli viazaní k zemi a nemohli sa slobodne pohybovať.
Druhé nevoľníctvo
V 15. storočí sa situácia poddaných na území dnešného Slovenska zhoršila. Zemepáni začali zvyšovať svoje nároky na poddaných a obmedzovať ich slobody. V roku 1514 bol vydaný Tripartitum, ktorý kodifikoval uhorské právo. V tomto zákonníku bolo zakotvené, že poddaní sú dedične viazaní k pôde a nemôžu sa slobodne sťahovať.
Toto obdobie sa nazýva druhé nevoľníctvo. Poddaní boli v tomto období v ešte horšej situácii ako v období prvého nevoľníctva. Boli viazaní k pôde, nemohli sa slobodne pohybovať a museli odovzdávať zemepánovi veľkú časť svojej produkcie.
Zrušenie poddanstva
Poddanstvo na našom území bolo zrušené v roku 1848. Zrušenie poddanstva bolo súčasťou Marcových zákonov, ktoré vydala uhorská vláda po revolúcii v roku 1848. Tieto zákony zrušili povinnosť poddaných pracovať na panskom, platiť robotné dni a desiatky.
Novovek a Súčasnosť
V 19. storočí bolo Slovensko súčasťou Rakúsko-Uhorska, ktoré bolo monarchiou s autoritatívnym režimom.
V 20. storočí bolo Slovensko súčasťou Československa, ktoré bolo najprv demokraciou, ale v roku 1938 bolo nútené prijať Mníchovskú dohodu.
V roku 1939 bolo Slovensko obsadené Nemeckom a stalo sa jeho satelitom.
Po druhej svetovej vojne sa Slovensko stalo súčasťou Československa, ktoré bolo komunistickou krajinou s diktátorským režimom. Komunistický režim padol v roku 1989, ale niektoré z jeho autoritatívnych tendencií zostali.
Táto história sa zapísala do kolektívnej pamäti Slovákov a môže prispievať k rozvoju nevoľníckeho syndrómu.
Iné príčiny zodpovedné za nevolnícky syndróm na Slovensku
Okrem historických príčin nevolníckeho syndrómu sú aj ďalšie faktory ktoré prispievajú k silnému pocitu blízkosti k diktatúre a autoritárstvu v 21. storočí.
Sociálne príčiny
Slovensko je relatívne chudobná krajina s veľkými sociálnymi rozdielmi. To môže viesť k pocitu nespokojnosti a frustracie, ktoré môžu byť ľahko zneužité autoritatívnymi vodcami.
Na slovensku je výhodné mať autoritu a byť autoritatívny. Ľudia, ktorí sú v hierarchii nižšie, sú zvyknutí poslúchať autoritu.
Starší ľudia občas nerozumejú modernému, neustále sa meniacemu svetu a sú náchylní uveriť jednoduchým vysvetleniam aj ked sa nezakladajú na pravde. Autoritári tento jav poznajú a úspešne s ním pracujú.
Poukazovanie na akéhosi vonkajšieho nepriateľa, a následné postavenie sa na stranu ľudu proti tomuto nepriateľovi je jedna z najúčinnejších metód ako ovládnuť vystrašených ľudí.
Politické príčiny
Slovensko má slabý demokratický systém. Politické strany sú často slabé a nestabilné, čo vedie k chaosu a nestabilite. To prispieva k tomu, že ľudia sú ochotní prijať autoritatívneho vodcu, ktorý sľubuje návrat k poriadku.
V komunistickom režime bolo zakázané kritizovať režim. Ľudia sa preto naučili mlčať a nehovoriť svoje názory. V niektorých prípadoch však toto dlhodobé utláčanie, vedie v demokracii k nekontrolovatelnej túžbe sa ku všetkému hlasno vyjadrovať.
Psychologické príčiny
Niektorí ľudia majú jednoducho prirodzený sklon k autoritárstvu. Sú ochotní sa podriadiť silnej autorite a veria, že autoritatívny režim je potrebný na udržanie poriadku a stability.
Ľudia občas majú pocit, že nie sú dosť dobrí a že potrebujú autoritu, aby ich viedla.
Príznaky nevoľníckeho syndrómu
Príznaky nevoľníckeho syndrómu sa môžu prejavovať rôznymi spôsobmi. Medzi najčastejšie príznaky patria:
Podriadenosť
Tendencia slepo veriť tvrdeniam autority, aj keď ide o nepravdy
Strach a potláčaná frustrácia
Nízka sebaúcta
Agresivita a strach z neznámeho
Spoliehanie sa na jednoduché vysvetlenia
Prijatie korupcie a klientelizmu ako normy. Ľudia sa podriadia autoritám, aj keď sú tieto autority skorumpované.
Ako si poradiť s nevoľníckym syndrómom?
Existuje niekoľko spôsobov, ako bojovať proti nevoľníckemu syndrómu:
Jedným zo spôsobov je vzdelávanie ľudí o ich právach a slobodách.
Ďalším spôsobom je podpora demokratických hodnôt a princípov.
Nechajte sa inšpirovať príkladmi ľudí, ktorí sa postavili proti nevoľníctvu. Existuje mnoho ľudí, ktorí bojovali za slobodu a rovnosť.
Nevoľnícky syndróm nie je nevyhnutný. Je to stav, ktorý sa dá zmeniť. Každý človek má právo na to, aby bol slobodný a aby rozhodoval o svojom vlastnom živote.
