Ako by sme sa zachovali, ak by sme na ulici stretli bezdomovca, ktorý nevládne leží na zemi? Aj keď voči nemu nepociťujeme odpor, pristupovali by sme k nemu rovnako ako k niekomu, kto by mal drahý zimný kabát? Rovnosť medzi ľuďmi by sa podľa nášho názoru nemala merať podľa oblečenia alebo sociálneho postavenia či množstvom peňazí.
Každý by chcel mať rovnaké právo pre všetko, či je malý, veľký, beloch alebo černoch, inej národnosti alebo etnika. Ak má iná rasa rovnosť pred druhou, platilo by to aj v živočíšnej ríši? Určite nie, platia v nej iné pravidlá, ktoré sa riadia podľa potravinového reťazca. No ak by sme povolili uzdu fantázie, dalo by sa poukázať (demoštrovať) na historickú situáciu totality z pohľadu zvierat? George Orwell sa o to pokúsil a aj mu to vyšlo v románe s názvom Zvieracia farma.
Rovnosť v štáte
Tých málo poznatkov o totalitnom režime, ktoré sme začali vnímať z rozprávania od starších generácií sme prijali a snažili sme si utvoriť o tejto veci svoj názor aj keď sme časy v neslobode nezažili. Našej generácií - mileniálom nevieme správne povedať ako to bolo aj keď sme počuli, videli či sme mali možnosť rozprávať sa s ľuďmi, ktorí vtedy žili. Ovplyvnia nás alebo, lepšie povedané, budeme nútení si klásť otázky či bol vtedy život lepší alebo horší. Podľa reálnych ľudských príbehov sme si uvedomili, že daný režim v ktorom žili naši rodičia mal oveľa viac negatívnejších dopadov na ľudské životy. Známe porekadlo: „Je lepšie raz zažiť ako tisíckrát počuť“ nič nerieši a napadajú nám spôsoby ako ho aplikovať. Pri prvej časti porekadla máme utopickú možnosť a tou je čakať, aby niekto zostrojil stroj času a konali by sa exkurzie pri hrade Devín pri sútoku riek Morava a Dunaj. Druhou možnosťou je radikálny krok, ktorý vyžaduje 14 a pol hodinový let do hlavného mesta Severnej Kórei Pchojongjangu, kde treba zostať určitý čas, ale musíme mať na pamäti, že pri vyjadrení svojho názoru alebo uverejnení svojej selfie by sa nám mohol výlet predĺžiť na neurčitý čas. Zišla nám na um ešte posledná možnosť, a tou by bolo mávnutie rukou nad nadchádzjúcimi voľbami. Pochybujeme, že by sa vrátil totalitný režim, ak by vyhrala politická strana so zaujatosťou voči iným menšinám. Nerovnosť sa prejavuje v nacistickom totalitnom režime, kde ideológia robila markantný rozdiel medzi židmi a árijcami. Rovnosť sa na zvieracej farme na prvý pohľad prejavovala správne - žiadne zviera nemuselo pracovať viac ako druhé, každé malo právo na vzdelanie (naučiť sa čítať). Až neskôr sa ukázala sebeckosť a chuť moci opantala popredného vodcu farmy.
S mocou prichádza zodpovednosť
Moc je veľmi silný prostriedok. Orwell chcel poukázať na neobmedzenú moc lídrov v totalitných režimoch a túto istú moc prirovnal k postave prasaťa Napoleona. Ten ju využíval na dosiahnutie svojich cieľov. Totalita musí obsahovať znaky, ktoré sú pre ňu typické. Prvým znakom je oficiálna ideológia. Tá sa v knihe volala animalizmus - museli ho prijať všetci členovia spoločnosti. Druhým znakom je jedna politická strana, ktorá vládne (väčšinou s jediným lídrom). Masovú politickú stranu, ktorú sme pochopili bola strana prasiat, ktorej na začiatku velili prasatá Snehuliak a Napoleon. „V dubnu byla Farma zvířat vyhlášena republikou a bylo třeba zvolit prezidenta. Byl jediný kandidát, Napoleon, a ten byl také jednomyslně zvolen.“[1] Tretím znakom je kontrola ozbrojenej moci - ozbrojenú moc tvorili zvieratá na farme pod velením Napoleona. Štvrtým znakom by sme označili systémovú štátnu políciu s fyzickou a psychologickou kontrolou spoločnosti, ktorá využívala teror a zastrašovanie.[2] Tento znak autor knihy Zveracia farma opísal prostredníctvom strážnych psov, ktoré poslúchali len vodcu farmy - Napoleona. Upevňovavnie si moci prostredníctvom teroru, strachu a násilia bolo v totalitných režimoch veľmi „populárne“. Ak človek tušil kam odvádzajú ľudí s uvažovaním proti režimu, dobre si rozmyslel, či bude vystupovať verejne s takýmito myšlienkami. V tom čase nazývali občana s rozdielnou mienkou disident, dnes je to len človek s iným názorom. Ruské gulagy na Sibíri alebo uránové bane na Slovensku sa používali na väznenie a trýznenie politických väzňov. Ľudia v nich pracovali do úplného vyčerpania. Na porovnanie na farme zvieratá tiež tvrdo pracovali, síce neumierali od práce, no ak pracujete na úkor niekoho iného s minimálnym prínosom potravy rovnako pomaly umierate. Ďalšia 100 percentná zhoda nám napadla pri slove čistky - odsúdenia toľkých nevinných, kvôli zamlčaniu ich názorov a nesúhlasom voči strane/ vodcovi. V 20. storočí sa vykonávali neľudské činy.
V komunizme sa uprednostňovala robotnícka trieda pred ostatnými triedami a v Orwellovom diele je to naopak. Viac znamenajú tí, ktorí vládnu. Prasatá majú viac jedla, lepšie sa obliekajú dokonca začnú chodiť po dvoch nohách ako ľudia. Tí ľudia, proti ktorým na začiatku bojovali a snažili sa od nich odlíšiť. Spravodlivé to nie je ani v reálnom a ani vo fiktívnom prípade. Rovnosť sa vytráca aj keď to s ňou bolo myslené na začiatku knihy dobre - jedno z prikázaní zvierat znelo Všechna zvířata jsou si rovna, ktoré napísali ako jednu zo zásad vyplývajúcej z ideológie vymyslenej zvieratami - animalizmu. Taktiež sa rovnosť vytrácala počas vlády komunizmu až úplne zmizla. Karl Marx o tomto hovorí ako o utopickej vízií budúcej beztriednej spoločnosti.[3] Vodca Napoleon sa na konci knihy riadil už len jedným prikázaním, ktoré bolo nad všetkými ostatnými, znelo: „Všechna zvířata jsou si rovna, ale některá jsou si rovnejší“. Pri takomto postoji sa nám s prasaťom Napoleonom spojila viac ako jedna črta v správaní dnešných občanov, ktorí si myslia, že ich konanie je nad zákon. Toto sa deje pravdepodobne v každej spoločnosti a niekorí sa snažia presvedčiť ľudí, že majú povinnosť postaviť sa nad zákon aby priniesli druhej strane prínos. Takéto uvažovanie nám napadlo, pri zhliadnutí filmov od Johna Pilgera: The War on Democracy, The War You Don’t See.[4]Hovoria o tom ako Američania, ktorí primárne chceli nadobudnúť moc alebo finančné prostriedky novonok predstavovali darcov slobody a demokracie.
Čo by sme vedeli poradiť zvieratám na farme? Stačilo by nám jedno slovo od Kamila Peteraja, ktoré nám povedal na jednej prednáške a tým je: „Pochybujte“. Ak by zvieratá zapochybovali a nerobili skoro do vyčerpania ako kôň Boxer, mohli by zvrátiť určité udalosti.
[1] ORWELL, G.: Farma zvířat. Praha: Práce, 1991, s. 58
[2] BUDIL, I.: Totalitarizmus. Ústí nad Labem, 2005, s. 84. Zdroj: MAREJKA, P.: Totalitarizmus a Československo po roku 1948. [online]. [cit. 01-14-2020] Dostupné na: <https://www.projustice.sk/pravne-dejiny/totalitarizmus-ceskoslovensko-po-roku-1948>
[3] MAREJKA, P.: Totalitarizmus a Československo po roku 1948. [online]. [cit. 01-14-2020] Dostupné na: <https://www.projustice.sk/pravne-dejiny/totalitarizmus-ceskoslovensko-po-roku-1948>
[4] PILGER, J. (režisér): The War on Democracy, The War You Don’t See. [Dokumentárne filmy]. Trnava: Univerzita sv. Cyrila a Metoda
