Stroje na lásku

Odomykám dvere, víta ma ona so svojím širokým úsmevom a veľavravným pohľadom. Ľuďia hovoria, že sa nikdy nesmeje, ale ja to zbadám hneď. Snaží sa pomôcť mi vyzuť sa. Viac mi zavadzia ako pomáha, ale je to hneď živšia činnosť. Kým sa prezliekam, už na mna caká v obývačke. V momente ako prídem na mňa skočí a zvalí ma na koberec. Hladím ju na chrbte a na krku, tak ako to má najradšej. Ona ma zase olizuje, z nejakého dôvodu to má rada a ja jej to tolerujem. Po chvíli nás to prestane baviť, idem si umyť tvár. Zjavne je hladná, s jedením čakala na mňa. Zoberiem môj tanier pred telku a jej misku s granulami vedľa gauča. Spokojne vrtí chvostom, z očí jej srší radosť a bezhraničná oddanosť.

Zase sa smeje.

Môj vlastný stroj na lásku.