Jakub Mihalčiak
Stroje na lásku
Odomykám dvere, víta ma studený, temný byt. Prezlečiem sa, zoberiem si jedlo a ticho sadnem pred počítač. Odkedy zomrela, už to nie je tak ako kedysi, vytratilo sa niečo viac...
I'm a quitter. I come from a long line of quitters. It's amazing I'm here at all. Zoznam autorových rubrík: Slohy, Moderný svet, jeho kultúra, Súkromné, Nezaradené
Odomykám dvere, víta ma studený, temný byt. Prezlečiem sa, zoberiem si jedlo a ticho sadnem pred počítač. Odkedy zomrela, už to nie je tak ako kedysi, vytratilo sa niečo viac...
RRR „Hm, čo?“ RRR „Čo som komu...“ Budík prestal zvoniť, Jakub si uvedomil, že si zas bude musieť oddýchnuť na svojej lavici miesto postele. Bude zase raz počúvať monológy znavených, frustrovaných ľudí. Umyl si zuby, zabalil desiatu... ‚Do riti, utorok. Máme mať sloh!‘ Hladina adrenalínu stúpla do nebeských výšin a hneď aj klesla po uvedomení si, že slovenčina je až štvrtá. Žiadny problém, napíše sa v škole.