Evolúciu vám vysvetlili nesprávne

Vývoj človeka je komplikovanejší a zaujímavejší ako nám tvrdia učebnice.

Evolúciu vám vysvetlili nesprávne
(Zdroj: Osobný archív autora)
Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

Vývoj človeka (Homo sapiens sapiens) si pravdepodobne predstavujete nesprávne. Nie je to ale úplne vaša chyba. Darwin vysvetlil teóriu evolúcie ako proces náhodného, prirodzeného  a postupného rozvetvovania organizmov. Tvrdil, že skupiny živočíchov rovnakého pôvodu by sa vyvinuli inak pod rozličnými prírodnými podmienkami alebo izolované jedna od druhej. Kvôli tomu nie je vývin žiadneho druhu jednosmerný prechod z menej rozvinutého do vyvinutejšieho organizmu.

Napriek tomu, v 19. storočí vznikla skupina evolucionistov, ktorí čiastočne prevzali princíp Darwinovej teórie, a pokúsili sa ho použiť na vysvetlenie vývoja spoločnosti. V ich modeli, sa ľudská spoločnosť vyvíjala z fázy primitívneho rovnostárskeho kmeňa, do rozvinutejšieho náčelníctva (s niekoľkými medzi štádiami) a vrcholom vývoja spoločnosti bolo moderné, Viktoriánske, Spojené Kráľovstvo. Takáto prezentácia histórie slúžila ako ospravedlnenie spravovania a využívania území ktoré kolonizovalo Britské impérium. Zároveň sa veľmi rýchlo rozšírila v celej Európe, medzi novo-vzniknutými národnými štátmi, a tak sa zjednodušený (a nesprávny) model sociálnej evolúcie začal vyučovať ako Darwinova evolučná teória.  

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Príklad učebnicovej schémy evolúcie človeka.
Príklad učebnicovej schémy evolúcie človeka.  (zdroj: Emanuel Vlček)

Takáto evolučná schéma prezentuje vývojové štádia človeka v oddelených časových rámcoch a demonštruje jednosmerný vývoj, koncovým výsledkom ktorého musel byť človek dnešného typu. V skratke, vytvára predstavu že jednotlivé druhy človeka sa nemohli stretnúť, a že každý z nich smeroval jedine k vývoju „nás“. Realita sa ale zdá byť komplikovanejšia, ako takýto utriedený a jednoznačný model.

Posledný spoločný predok, ktorý spájal líniu moderných šimpanzov a to z čoho vznikla vetva vedúca k moderným ľuďom, žil približne 7 miliónov rokov p.n.l. Patril k tzv., pred-Australopitekovým druhom, a momentálne najstaršie nálezy druhu Homo sa objavujú až o nejaké 4 milióny rokov neskôr, s celým spektrom rozličných druhov Australopitekov medzitým. Jednotlivé druhy Australopitekov sa líšili vo veľkosti očných zubov, hrúbke skloviny, frekvencií a dĺžke vzpriameného postoja a pod. Tieto rozdiely im umožňovali adaptovať sa a prežiť na území rozprestierajúcom sa od dnešnej Južnej Afriky, cez Keňu a Etiópiu až po územie Čadskej Republiky, a to v rôznych prírodných podmienkach a meniacej sa klíme počas tisícročí. Ešte dôležitejší je ale fakt, že viaceré populácie rôznych Australopitekov obývali tieto habitaty v rovnakých časových intervaloch a v relatívnej vzájomnej blízkosti. Inak to nebolo ani s našimi bližšími predchodcami.

SkryťVypnúť reklamu

Model evolúcie, zobrazujúci širšie vetvenie vývojových druhov, ktorý zároveň dokazuje ich časovú súbežnosť. (modrá- "pred-Australopitekové" druhy; sivá- druhy Australopitekov; oranžová- druhy Homo)
Model evolúcie, zobrazujúci širšie vetvenie vývojových druhov, ktorý zároveň dokazuje ich časovú súbežnosť. (modrá- "pred-Australopitekové" druhy; sivá- druhy Australopitekov; oranžová- druhy Homo)  (zdroj: Henry a Wood, 2006; upravila Caroline Phillips, 2019)

Priamym dôkazom paralelného vývoja viacerých druhov sú aj pozostatky jedinca Homo habilis (ilustr. človek zručný- vľavo), Homo rudolfensis (ilustr. človek vzpriamený africký- v strede), a Paranthropus boisei (ilustr. jeden z neskorších druhov Australopitekov- vpravo), nájdené v oblasti jazera Turkana, a datované do rovnakého časového rozmedzia.  Takisto, keď sa Homo sapiens objavuje prvýkrát na scéne, približne 200 tisíc rokov p.n.l., nie je jediným druhom rodu Homo na svete. Pri svojej expanzii z Afriky (cca 100 tisíc p.n.l.), najprv naráža na druh Homo heidelbergensis na blízkom východe, o nejakých 30 tisíc rokov neskôr pravdepodobne stretá Homo floresiensis (tzv. hobita) v oblasti Indonézie, a po oteplení v Európe okolo 40 tisíc p.n.l., sa populácie Homo sapiens usídlila na približne tritisíc rokov vedľa Neandertálcov, ktorí dovtedy obývali prevažnú časť Európy.  

SkryťVypnúť reklamu

Pravdepodobné rekonštrukcie Homo habilis, Homo rudolfensis a Paranthropus boisei, na základe objevaných lebečných kostí.
Pravdepodobné rekonštrukcie Homo habilis, Homo rudolfensis a Paranthropus boisei, na základe objevaných lebečných kostí.  (zdroj: John Gurche - Paleo umelec)

Obraz ľudskej evolúcie zostáva necelistvý, keďže ho skladáme z veľmi malého počtu zachovaných úlomkov kostí, a politická situácia bráni archeologickému výskumu vo viacerých kľúčových regiónoch. Vedú sa preto neustále diskusie o tom, ktoré z týchto nálezov sú dostatočne unikátne na to aby sme ich mohli klasifikovať ako samostatný druh, a ktoré vieme zaradiť pod už existujúcu nomenklatúru. S istotou ale vieme, že týchto „medzi-druhov“ bolo viac ako uvádzajú naše učebnice, viaceré z nich sa vyvíjali súbežne, a preto evolúcia určite nesmerovala len k vývoju druhu Homo sapiens sapiens. Musíme sa teda pýtať nielen to, ako sme sa vyvinuli, ale prečo z toho spektra druhov, nakoniec prežil a osídlil celú planétu len ten náš.    

Jakub  Seneši

Jakub Seneši

Bloger 
  • Počet článkov:  2
  •  | 
  • Páči sa:  7x

Som študent druhého ročníka, bakalárskeho štúdia Archeológie a Antropológie na University of Oxford. Zaoberám sa hlavne témami archeólogie a kultúrnej antropológie, a pokúsim sa priblížiť najkľúčovejšie otázky týchto oblastí "ľudskou rečou". Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

273 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

49 článkov
SkryťZatvoriť reklamu