Ak všetko viem, vysypem to pred skúšajúcim a idem s jednotkou von.
Ak neviem, musím sa spoliehať na niečo iné:
komunikačné skúsenosti
správnu mimiku a gestá
ovplyvňovanie a vplyv na podvedomie
vtip
obkecávanie
atď.
1 .Dobre sa cítime pri ľuďoch, ktorí prejavujú empatiu.
2. Ak nám niekto vie odpovedať na všetky naše otázky či podkope každý náš argument a nechceme ho vnímať ako autoritu, začneme ho vnímať negatívne - povýšenecky.
Naučiť sa všetko naspamäť je súce obdivuhodné, ale potom sme ľudia v druhom bode.
Ak sa vytrénujeme v schopnostiach, ktoré sú vypísané vyššie, dokážeme ľahšie vhupnúť do prvého bodu.
Ani na prijímacích pohovoroch nebudeme vedieť dopredu, čo od nás budú chcieť.
Ani pri rokovaniach s inými firmami to nebude iné.
A dobre vieme, že ani sila argumentu nezávisí len od jeho pravdivostnej hodnoty.
Preto sú dnes dobrí speakeri tak obdivovaní a pomaly sa z toho vytvára nová veda.
Tak čo, ostaneme v socialistickom "učiť sa, učiť sa, učiť sa", alebo skúsime kráčať s dobou? Či ostane Slovensko 20 rokov pozadu?...ako vždy
