Aby boloislamské finančníctvo konkurencie schopné v manažmente rizika alikvidity s tradičným, neustále vyvíja a zlepšuje poskytované finančnéprodukty, a tak do hry nedávno vstúpili islamské dlhopisy, tzv. sukukya islamské investičné fondy. Kráča pritom na tenkom ľade, keď sa jehoprodukty často len kozmeticky odlišujú od tých, ktoré poskytujúštandardné banky, a tak čelí obvineniam z radov moslimov, že stratilosvoju podstatu a je pripodobňované k praktikám ako pactum trinium,čo bola v stredoveku používaná kombinácia legálnych zmlúv, ktorou sazlegalizovali inak zakázané úroky. Na druhej strane sú odporcovia,ktorým v názve prekáža slovo „islamské“ z politických dôvodov a vdnešnej citlivej dobe to ľahšie môžu zdôvodniť. Nič menej islamskébankovníctvo hrá v súčasnosti dôležitú úlohu a jeho význam každým rokomstúpa. Dôkazom toho je objem spravovaných aktív a investícii, ktorý saodhaduje na pol bilióna USD a fakt, že najväčšie banky ako Citigroup aHSBC majú svoje pobočky, určené na poskytovanie služieb, ktoré sú vsúlade so šariou. Všetkých, čo si mysleli, že Islamské bankovníctvo jenejaký exotický náboženský výstrelok vyviedla z omylu emisia sukuku vobjeme 100 milionov eur nemeckou spolkovou krajnou Sasko-Anhaltsko vroku 2004[2].
V islamskom práve sú tri hlavné zákazy týkajúce sa finančných služieb: zákaz riby, ghararu a haramu. Ribaje úrok a jeho zákaz odráža chápanie peňazí čisto ako prostriedkuvýmeny tovarov a služieb a investovania a nie ako tovaru samotného.Namiesto úroku preto banky hovoria o zisku z transakcie a nejedná salen o iný názov pre to isté, lebo dôsledkom tejto odlišnej filozofie jenapríklad neexistencia pokút z omeškania splátok. Namiesto kreditnýchúrokov banky odmieňajú majiteľov účtov „darom“, inak zvaným hibah, ktorý ale nie je ukotvený v zmluve. Ďalší zákaz ghararby sa dal definovať ako prílišné riziko, alebo situácia keď nepriaznivývýsledok je pravdepodobnejší než priaznivý. Jeho zákaz znamená zákazhazardných hier a tiež prináša určité obmedzenia pri sekurizáciifinančných nástrojov. Haram je neetická podnikateľská aktivitaz pohľadu šarie, čo môže byť napríklad výroba a predaj alkoholu. Každáislamská banka má výbor islamských právnikov, ktorí posudzujú všetkyjej aktivity z pohľadu šarie. Kvôli týmto obmedzeniam boli vyvinutéšpecifické finančné služby a nástroje. Vďaka nim majú islamské bankyskôr charakter leasingových a investičných spoločností asprostredkovateľov obchodu ako tradičných bánk[3]. Jedna z populárnych služieb je ijara,čo je hybrid medzi operatívnym a finančným leasingom, pri ktorom bankaprenajíma daný predmet alebo nehnuteľnosť a po uplynutí doby prenájmuju predá za dohodnutú cenu ale v ďalšej zmluve. Tiež poistenie a údržbamusia byť dohodnuté separátne inak za ne zodpovedá banka. Celková cenanapr. vozidla sa dohodne vopred a je vyššia ako trhová a tento rozdieltvorí zisk banky. Keďže daný predmet je až do odkúpenia klientom vovlastníctve banky má ijara veľký význam aj pri tvorbe islamských dlhopisov tzv. sukukov. Na to aby mohol byť sukuk obchodovateľný na sekundárnych trhoch, musí súbor aktív ktorými je podložený pozostávať aspoň z 51% ijara kontraktov, lebo dlhy nie sú podľa šarie obchodovateľné ako uvádza Ali Arsalan Tariq z Loughborough University[4]. Ďaľšie služby sú investičného charakteru, napríklad zmluva o joint venture - musharaka , pri ktorej sa zisk delí inak ako prípadná strata a mudarabah, pri ktorej stratu nesie iba banka. Dané zmluvy odrážajú princíp deľby zisku a straty a neprenechávajú celé bremeno zodpovednosti iba na podnikateľa. Ďalšími nástrojmi sú salam, ktorým sa financuje zákazková výroba a dodanie komodít (okrem drahých kovov a devíz) a istisna’a ,ktorá slúžina financovanie veľkých stavieb a budovania infraštruktúry. Aby boloislamské finančníctvo konkurencie schopné v porovnaní s tradičným, musíďalej vyvíjať inovatívne nástroje, ktoré mu umožnia lepší manažmentrizika a budú zároveň v súlade so šariou. Záujem západného sveta otento fenomén vysiela dobrý signál o rastúcom porozumení na polifinančnom, ktoré zvyšuje rešpekt, dôveru a spoluprácu medzi kultúrami amôže tak aktívne prispieť k mieru a stabilite, čo je v týchto časochviac než nevyhnutné.
[1]Islamské bankovníctvo je užší a používanejší pojem ako islamskéfinančníctvo, ale je vo svojej podstate kontroverzný, lebo islamskébanky sa snažia nebyť bankami v klasickom ponímaní, kedže nepoužívajúúroky a majú skôr charakter investičných a lízingových spoločností.
[2] Gassner Michael Saleh, IslamicFinance.de
[3] Šimek Jakub: „Nakheel Development Ltd drží svetové prvenstvo za vydanie sukuku v hodnote 3,52 miliard USD“, http://firmy.etrend.sk/102863/financny-sektor/inovativne-islamske-bankovnictvo
[4]Tariq,Ali Arsalan: “Managing Financial Risks of Sukuk Structures”, september2004, dizertačná práca Loughborough University , s. 14
