Neviem presný časový rámec danej transakcie a tiež nie je jasné, aká časť z daných aktív sú pozemky určené na budúci development. Každopádne je vzrušujúce zistiť, že dynamický trend nárastu investícii ŠIF v posledných rokoch sa dotkol aj Slovenska. V tomto roku Qatar Investment Authority (QIA) investoval, okrem iného, do viacerých nemeckých automobiliek a čínsky CIC od začiatku roka nakupuje podiely v ťažobných a strojárenských spoločnostiach po celom svete oveľa agresívnejšie ako kedykoľvek predtým. Priaznivé pomery P/E a výpredaje majetku z dôvodu nedostatku likvidity hrajú do karát práve štátnym investičným fondom, ktoré chcú využiť súčasnú neistotu na svetových trhoch a ovládnuť podiely v etablovaných západných spoločnostiach. Ich problém nie je nedostatok likvidity, práve naopak, chcú premeniť časť svojich obrovských devízových rezerv na podiely v spoločnostiach, ktoré im čo najlepšie zúročia a udržia hodnotu ich majetku alebo pomôžu zabezpečiť prístup k nerastným surovinám (hlavne prípad Číny). Vedia, že výpredaje tu nebudú večne a očakávajú pokračovanie výrazného poklesu hodnoty dolára voči iným menám kvôli očakávaniam prudkému nárastu federálneho dlhu USA. Viditeľnejšie investície ŠIF z väčších krajín ako Čína, Rusko a SAE vyvolávali často politickú nevôľu na Západe. No s prehlbovaním sa krízy a s množstvom ohrozených pracovných miest zmäkli aj obavy a požiadavky politikov. Napríklad po tom, čo ruská, štátom kontrolovaná banka Vneshtorgbank ku koncu roku 2006 oznámila, že nadobudla 5%-ný podiel v EADS, jej predstavitelia Nemecka a Francúzska dali najavo, že nie je vítaným strategickým investorom v tomto (aj zbrojárskom) podniku. No v súčasnosti zdržuje Neelie Kroes, eurokomisárka pre hospodársku súťaž, predaj Opelu konzorciu Magna-Sbersbank iba z (technického) dôvodu podozrenia z nekalej súťaže. Štátne investičné fondy často kupujú aktíva nepriamo a to investíciami do private equity a hedžových fondov. Tiež môžu využívať anonymné platformy ako lmBourse. Veľké štátne fondy určite nájdu menší odpor pri akvizíciách v strednej ako západnej Európe. No na fondy z menších krajín ako singapurský Temasek alebo kórejský KIC sa aj západni politici pozerajú priateľskejšie. Práve kórejský KIC by bol vhodný na financovanie rozvoja našej infraštruktúry a mohli by sme sa posnažiť dotiahnuť aj priame zahraničné investície v oblasti ťažkého strojárstva alebo lodeníc od spoločností ako Hyundai Heavy Industries. Čo by prinieslo obojstanné výhody a synergie s už realizovanými kórejskými investíciami. Južná Kórea a Nórsko budú jediné krajiny na svete s prebytkami štátneho rozpočtu do roku 2014. Bolo by krásne snívať, že Slovensko by bolo tou treťou krajinou a mohli by sme so svojim štátnym fondom skupovať firmy po celom svete a získať tak nové technológie a zabezpečiť budúce generácie. Tlieskal by som posmešnému úškrnku Fica pri kúpe nejakej rakúskej fabriky. No on väčšinou podobným gestom naznačuje novinárom, že „aj tak nás nedostanete". Bolo by krásne filozofovať nad tým, či má štát kupovať podiely v (aj zahraničných) strategických podnikoch a v akom objeme. No to by sme si to najprv museli môcť dovoliť a mať prebytky štátneho rozpočtu alebo obrovské devízové rezervy. Teraz môžeme akurát tak diskutovať o tom, dokedy bude Slovensko schopné financovať svoje záväzky. Podobne môžeme iba špekulovať, či investície ADIA boli súčasťou regulárnej stratégie exitu alebo spadajú do kategórie distressed assets purchases.
