Spišiak mal pravdu, keď povedal, že štatistiky nemožno považovať za hlavný ukazovateľ úspechu polície. Organizovaný zločin je z princípu neuchopiteľný štatistikou, a preto pár chytených nemých rýb nám asi ťažko povie niečo o stave kalného rybníka. Ak si niekto skepticky myslí, že Spišiak je len mediálnou hviezdou a aj tak sa tu nič nezmení, tak sa mýli. Totiž práve to, že Spišiak má imidž slovenského Cattaniho a dokáže vo verejnosti vyvolať nádej, radikálne mení situáciu v neprospech mafie. Sila signálov hraje v podsvetí kľúčovú úlohu. Presne v duchu porekadla, že „najúčinnejšia zbraň je tá, ktorú nemusím použiť". Mafiánsky boss môže byť síce impotent trpiaci arachnofóbiou, ale pokiaľ má imidž neohrozeného šéfa, tak ním aj zostane. Rovnako si potrebuje aj policajný zbor budovať dôveru u občanov a dať im pocítiť, že budú ochránení a môžu sa naň spoľahnúť. Vyššia dôvera v políciu spôsobí väčšiu ochotu obyvateľstva spolupracovať s políciou, čo prinesie obratom viac cenných informácii v boji so zločinom.
Je to síce paradox, ale aj keď som tu viackrát písal, že „mafia je štát v zárodku a štát je rozvinutá mafia", nemám nejaké osobné antipatie voči polícii. Mohli by sme filozofovať o tom, či by nebola prospešnejšia konkurencia v poskytovaní bezpečnostných služieb, ale realita je taká, že tu máme štát a jeho zložky, ktoré sú zodpovedné za bezpečnosť občanov. Keďže som nútený činnosť polície ako daňový poplatník financovať, tak jej služby vždy rád využijem. Či už na holé lebky, ktoré si myslia, že je vtipné, keď na Helloween vykrikujú prezlečení za kukluxklan fašistické heslá, alebo na sfetovaných pešiakov, ktorí na seba v podniku hučia svoje mafiánske historky. Pre úspech polície je dôležité, aby sa jej čo najviac občanov nebálo zavolať a poskytnúť informácie o možnom porušení zákona, o násilných jedincoch alebo o podozrivých vozidlách a aktivitách. To je aj odpoveďou na to, ako môže každý občan pomôcť Spišiakovi.
Okrem dôvery občanov si polícia potrebuje zabezpečiť nezávislosť od politikov a znížiť korupciu vo vlastných radoch. Ako to dosiahnuť? Milan Žitný vo svojom kritickom komentári navrhuje inštitucionálne zmeny, ktoré by mali zefektívniť fungovanie polície. Ja si myslím, že len formálne zmeny v štruktúre neprinesú želanú zmenu. Veľkou zmenou by bola napríklad možnosť zhabať majetok, ktorý slúžil ako prostriedok trestnej činnosti. Napríklad na bavoráku, ktorý vlastnil zatknutý mafián by sa zakrátko vyvážali policajti. Nejde len o symbolickú potupu zločincov, časť zhabaného majetku by išla priamo na odmeny policajtom, ktorí sa o rozloženie zločineckej skupiny pričinili a riskovali tak svoje životy. Posilnilo by to motiváciu policajtov a rovnako aj decentralizáciu policajného zboru. Získané prostriedky by slúžili na zakúpenie lepšej výzbroje a techniky, ktorá by činnosť polície znovu zefektívnila. Totiž dôkazy zabezpečené technickými prostriedkami väčšinou „nemenia svoje výpovede". Možno je to sci-fi, ale viem si predstaviť malé bezpilotné lietadlo, ako z výšky pozoruje vzorce správania mafiánov a dokáže napríklad analyzovať hovory z mobilov v ich blízkosti v kombinácii s transakciami platobných kariet v ich blízkosti a to všetko riadia policajti zo svojich smarphonov v teréne a jednotka z nejakého okresného mesta, ktorá získala prostriedky na takúto technológiu vyššie uvedeným spôsobom.
Každopádne asi zázraky na počkanie neuvidíme, ale ďakujem pánovi Spišiakovi, že nám svojím pôsobením aspoň na chvíľu dal nádej na slušnejší život.