Predošlí článok sa mi moc nevydaril, ale jeho pointou bolo, že na dosiahnutie šťastia (blahobytu) nestačí politika a človek potrebuje aj trochu poézie. Myšlienka tohto článku znie, že na účinný boj z veľkou korupciou nestačí mať efektívnu políciu a súdy, občianska spoločnosť si potrebuje pomôcť psychológiou. Väčšina z nás je človekom spoločenským a práve to je aj slabina mafiánov, ktorá sa dá využiť. V diskusii pod Baťovým článkom odzneli názory plné rezignácie a ľudia smutne konštatovali, že človek musí začať od seba. To určite treba, ale iba uzavrieť sa do seba a svojej rodiny nestačí.
Sám by som sa nekriticky nazval no-nonsense libertariánom. Teda neverím rozprávkam, že ak by sme zajtra zrušili štát, tak tu zavládne raj na zemi. No libertariáni podľa mňa najreálnejšie chápu štát, aj keď im chýba lepšie pochopenie ľudskej psychiky. Mafiu chápu ako štát v zárodku a štát zasa ako etablovanú mafiu. S odstupom času tento pohľad musí nadobudnúť každý súdny občan našej mladej utešenej krajinky. So smútkom by sa dalo povedať, že náš mladý štát vznikol práve preto, aby sa dal ľahšie rozkrádať. Osoba „otca zakladateľa" nám to iba potvrdzuje. Ak by našich mafiánov vyšetrovala aj Praha za ich aktivity na Slovensku, tak by bola väčšia pravdepodobnosť, že aspoň niektorí by skončili v base. Na štúdium štátu ako mafie máme v súčasnosti veľa materiálu. Napríklad, je zaujímavé sledovať fenomén štátov v štáte v dnešnom Mexiku. Súkromná armáda Los Zetas, ktorá vnikla výlučne z príslušníkov špeciálnych jednotiek mexickej armády naberá na sile a v súčasnosti bojuje s Gulf Cartel, pre ktorého donedávna pracovala. A toto sa deje priamo na hranici s USA, ale hlavne že sa politici zameriavajú na vojny, ktoré nemôžu vyhrať, viď Afganistan, Irak a teroristov.
Veľmi dôležité je, aby sme odlišovali mafiánov od gangstrov. Práve mafiáni v pozadí politikov potrebujú, aby si verejnosť myslela, že mafiáni sú tí bezkrkí chlapci so zlatými reťazami, čo sa vozia v mercedesoch. Nie, to sú gangstri. V kenských slumoch sa polícia takýchto ľudí nič nepýta a rovno ich strieľa. Čo je smutné lebo nedávno takto zastrelili kvôli zlým informáciám sedem nevinných taxikárov. Mafia potrebuje konexie a spravodajskú kapacitu a gangstri ju môžu tak nanajvýš ochraňovať. Napríklad už spomínaná Los Zetas má lepšiu spravodajskú kapacitu, zbrane a technické vybavenie ako mexická armáda. Rado Baťo písal o tom ako ťažké, nákladné a rizikové je stať sa veľkým gangstrom. Dá sa povedať, že až na výnimky mafiánom sa človek nestane, ale narodí. Vo všetkých postkomunistických krajinách majú ekonomickú, a teda nepriamo aj politickú moc potomkovia nomenklatúry. Teda ak váš otec bol dôležitý člen KSČ alebo dôstojník ŠTB, máte dvere otvorené. Kolumbijské drogové kartely zverili distribúciu kokaínu v Európe talianskej 'Ndranghete práve preto, že má najužšie rodinné väzby, a preto najmenej infiltrovaných agentov. Mafiu v skratke charakterizujú rodinné väzby, konexie na politikov a spravodajská kapacita, ktorou diskreditujú nepohodlných ľudí. Kľúčové je pochopiť, že nad mafiou sa nedá vyhrať, slušní ľudia ju musia zdiskreditovať a jej predstaviteľov zaradiť tam, kam patria - medzi gangstrov a teroristov, čo sú skoro totožné pojmy. Ale ako to najlepšie urobiť?
Keď má bohatý človek 10 áut, 4 domy, lietadlo, jachtu a modelku za ženu, tak mu každý dodatočný statok prinesie iba minimálne potešenie. Preto začína vyhľadávať spoločenské uznanie a publicitu. Publicitu získava buď škandálmi, bulvárnymi článkami alebo prezentáciou svojich filantropických aktivít. Pre mafiána je väčší trest, keď mu túto publicitu odnímeme a nepustíme ho do „klubu slušných ľudí", ako vyšetrovanie a hrozba väzenia. Preto je práve využitie psychológie účinnejšie na boj s veľkou kriminalitou ako formálne opatrenia a štruktúry. Bulvárnu publicitu dostane vždy, lebo človek je od Adama závistlivým, ale je dôležité, aby nedostal priestor a uznanie v relevantných médiách. A to platí aj pre politikov. U nás sa pojem mafián a politik bohužiaľ dosť prekrýva.
Každá krajina potrebuje zdravú a silnú občiansku spoločnosť. Lenže tú netreba zamieňať za pojem „tretí sektor". Štátni úradníci a politici by boli najradšej, keby v mimovládkach boli iba neprofesionálni nadšení dobrovoľníci. Majú hrôzu z toho, že v neziskovkách a rôznych think-tankoch ľudia aj pracujú a považujú ich za konkurenciu a snažia sa ich preto démonizovať - viď vkuse omieľané Sorosove peniaze. Podnikatelia a predstavitelia neziskového sektora podobne vidia v štáte iba konkurenciu a bandu neschopných ľudí. Zastávam názor, že spravodlivá a slobodná konkurencia týchto troch sektorov je veľmi potrebná. Ako libertarián paradoxne nemám problém s tým, aby štát alebo samosprávy využili svoju konkurenčnú výhodu lepšieho ratingu a stavali byty nižšieho štandardu. Rovnako mám ľavicové cítenie, ale práve preto som zástancom slobodného trhu. Totiž robotníci zarábajú najviac vo Švajčiarsku, a to na rozdiel od Grécka nestojí pred bankrotom, ale má práve teraz voči euru najsilnejší kurz v histórii.
Občiansku spoločnosť musíme chápať celistvo ako environment. Teda organické prostredie čulej interakcie a neformálne väzby všetkých aktívnych ľudí „dobrej vôle" z každého sektoru. A práve tieto neformálne väzby a vzťahy dôvery vytvárajú sociálny kapitál. Ten je kľúčový pre budovanie toľko omieľanej „znalostnej ekonomiky" a najlepšie sa tvorí v tzv. clusteroch (viď Nokia Cluster vo Fínsku), kde v blízkosti pracuje veľa rôznych firiem a inovácie môžu ľahko „preskakovať" práve cez neformálne väzby. Podobný princíp sa dá použiť aj na boj s mafiou. Teda je dôležité aby existovala „mafia" dobrých ľudí na to, aby sme porazili skutočnú mafiu.
Aby sme tu abstraktne nefilozofovali mám praktické návrhy:
1. Média by mali prijať etický kódex a nepozývať do relácii typu „Smotánka" mafiánov a politikov zo škandálmi.
2. Novinári by rovnako mali jednotne postupovať a ignorovať tlačovky, ktoré majú populistický a xenofóbny podtón a témy.
3. Média by nemali pozývať na rozhovory a do diskusii politikov spájaných s mafiou a korupciou.
4. Mafiáni by mali mať červenú do rôznych klubov a združení, hlavne tých pre bohatých.
5. Aj štátnych úradníkov treba považovať za súčasť občianskej spoločnosti a dať im kredit, keď si to svojou činnosťou zaslúžia. Pre „whistleblowera" je rovnako dôležité práve spoločenské uznanie a ocenenie ako finančná motivácia a dostatočná ochrana.
Doplnenie článku:
Otázka je ako prinútiť média aby sa správali zodpovedne? Tak, že slušní ľudia (ktorí sú práve často trocha bonitnejší než priemer) a zadávatelia reklamy budú bojkotovať relácie, ktoré slúžia na prezentáciu populistov alebo mafiánov.
