Keby niekto chcel zdiskreditovať Čínu, neurobil by to lepšie ako to dokázala sama konaním organizátorov návštevy prezidenta Hu Jintaa (ospravedlňujem sa jazykovedcom za pinyin). Protesty mimovládok a Falun Gong proti porušovaniu ľudských práv v Číne sa dali očakávať, lebo inak tomu nie je v žiadnej demokratickej krajine, ktorú čínski predstavitelia navštívia. No snaha o ich zmarenie a prehlušenie sa nedá nazvať inak ako fiaskom. Prílišná snaha čínskej ambasády na Slovensku dokázať ich prezidentovi, že na Slovensku sa aj vďaka ich práci „nenájde človek, ktorý by Čínu bezvýhradne nemiloval“ dosiahla presný opak – ľudí čo Čínu nenávidia, alebo ňou opovrhujú je po tomto týždni o desať tisíce viac. Bolo to aj dôsledkom kultúrnej odlišnosti a ázijského chápania služby, plnenia pracovných povinností a hierarchie. Ale kultúrna nemotornosť neospravedlňuje.
Oficiálna čínska zahraničnopolitická doktrína sa snaží prezentovať Čínu ako „peaceful rising soft power“. S istotou možno povedať, že na Slovensku sa jej to vôbec nepodarilo. Táto doktrína má jasnú logiku znížiť náklady na mocenský vzostup v komplikovanej globálnej politickej a ekonomickej „hre na kura“. Autor doktríny a prorektor Central Party School, Zheng Bijian tvrdí, že „každá mocnosť v dejinách, ktorej zostup bol príliš rýchly a ktorá si zvolila cestu agresie neskončila dobre“. Aby sme neostali iba pri teórii uvediem praktický príklad, ktorý ilustruje potrebu danej doktríny. Viaceré články na tomto blogu boli venované čínskym štátnym investičným fondom a ich nákupom zahraničných aktív po celom svete. Mnohé krajiny majú zákony, ktoré vyžadujú posúdenie investícii napríklad nad 10% podielu strategickej firmy z hľadiska národnej bezpečnosti. No každá väčšia akvizícia je politicky citlivá. Keď si odmyslíme vplyv obrovských čínskych devízových rezerv, zistíme, že Čína nemá veľa „skutočných priateľov“. Všeobecná paranoja z poldruha miliardy Číňanov predstavuje potenciálne silný politický kapitál hlavne v ťažkých ekonomických časoch, ktoré priniesli nárast xenofóbie a protekcionistických tendencii. Prezentovať Čínu ako modernú, otvorenú a priateľskú krajinu je preto základ úspechu.
Oveľa logickejšie pre organizátorov, by bolo pripraviť v čase návštevy čínskeho prezidenta napríklad týždeň „Číny na Slovensku“ spolu s rôznymi kultúrnymi podujatiami, prezentáciou modernej Číny s jej kuchyňou, výrobkami, pamiatkami a prírodou. Slovenskí Číňania by ľuďom ponúkali ochutnávky, prezentovali svoje firmy, písali by prepisy mien návštevníkov v čínskej kaligrafií a podobne. Napríklad by niekde mohli vystaviť prvý plug-in hybrid na svete, ktorý je už v predaji od firmy BYD. Čína tu predbehla Japoncov. Podobných príkladov je viac. Najlepšie by pre organizátorov bolo, keby si demonštrantov prinajmenšom nevšímali a v lepšom prípade nejakej vzorke spolu s novinármi dovolili opýtať sa na situáciu ľudských práv v Číne a potom podali nejaké PR vyhlásenie, „že je to dlhý proces, ale Čína ide dobrým smerom“.
Myslenie a cítenie Číňanov, ktorí sú hrdí na svoju rýchlo sa rozvíjajúcu krajinu nie je ťažké pochopiť. Aj pod vplyvom nacionalistickej propagandy domáceho režimu majú potrebu svoju krajinu brániť od útokov „neprajníkov, ktorí sa Čínu snažia zdiskreditovať“.
No ten organizovaný humbug v Bratislave bol škandálom na mnohých úrovniach. V médiách sa objavili informácie, že Číňania boli nútení sa zúčastniť uvítania pod hrozbou komplikácii pri ceste domov alebo vybavovaní pracovného povolenia. (Čínski občania musia teoreticky hlásiť každú investíciu v cudzine nad 10 tisíc dolárov.) Situácia je však ešte viac komplikovanejšia. Podľa slov poradcu premiéra, Petra Staneka, dôležitú časť operácii čínskych triád tvorí vykorisťovanie etnických Číňanov v zahraničí. Podľa tejto logiky by malo zmysel ak, by svoj vplyv mali aj na čínskych ambasádach v cudzine. Samozrejme netvrdím a neviem, či je to tak na Slovensku, ale v Maďarsku existovalo istý čas vraj takéto prepojenie. Nemožno preto tvrdiť, že všetci Číňania boli v sprievode dobrovoľne. Nedáva to aj logiku. Číňania sú moc pragmatickí na to, aby išli v takom počte vítať niekoho, koho dopredu vedia, že neuvidia.
Oveľa väčší škandál je aktívne pôsobenie príslušníkov čínskych bezpečnostných zložiek a predstaviteľov ambasády počas akcie. Mohlo by ísť podobne ako pri ochrane pochodne s olympijským ohňom o súčasných alebo budúcich príslušníkov špeciálnych jednotiek čínskej People's Armed Police. Nie je dôležité presne určiť zložku, ale ich pohotové jednanie a koordinovanosť svedčí o profesionálnom výcviku. Tieto osoby fyzicky napádali demonštrantov a jeden z nich sotil sympatizantku Falun Gong zo schodov, čo mohlo mať fatálne následky. Čínski agenti mali pocit, že v ich kompetencií je riadenie našej polície a taktiež nešetrili na bohatej „fotodokumentácii“ slovenských aktivistov. Až v piatok sa postoj polície zmenil, za čo im patrí pochvala. Počul som opis situácie, keď Číňanka s vysielačkou prikazovala našim policajtom, že daný plagát musí zmiznúť aj s aktivistami z cesty na Devín. Oni jej slušne vysvetlili, že tu je demokracia a sloboda prejavu. Následne museli chrániť aktivistov pred Číňanmi, ktorí chceli daný plagát zničiť. Krátko nato zastavilo auto s čínskym prezidentom, otvorilo sa okno a čínska ochranka ukázala prostredník na demonštrantov a následne si plagát spolu s nimi odfotila zrkadlovkami s veľkými objektívmi.
Celkom groteskne teraz vyznieva ten poplach ohľadom pochodu pár uniformovaných maďarských „náckov“. Vtipné by bolo, keby sa ukázalo, že niektorí s čínskych výtržníkov majú maďarské občianstvo. Tu vidno trápnosť politikov, ktorí maďarskú kartu používajú na zvyšovanie preferencii, ale vlastných občanov nedokážu ochrániť pred skutočnou „armádou cudzieho štátu v oblekoch“.
Otázka ľudských práv v Číne je podľa konzervatívneho ľavicového filozofa Slavoja Žižka nastoľovaná účelovo a selektívne. Podobne by sme mohli demonštrovať napríklad pomaly pred každou návštevou politických predstaviteľov krajín Blízkeho východu. Čiastočne súhlasím aj keď dodávam, že ľudské práva sú hodnotou, ktorá ďaleko prevyšuje žabomyšie medzinárodnopolitické hry. No časté poukazovanie na porušovanie ľudských práv v Číne má aj celkom racionálne a logické vysvetlenie. Táto téma spája katolíkov, moslimov, pravicových konzervatívcov a ľavicových liberálov a ako aj dobre organizovaný Falun Gong, ktorý má mnoho sympatizantov všade po svete, ktorí nie obmedzení iba na čínsku diaspóru. Číňania začali Falun Gong prenasledovať až keď počet ich priaznivcov v Číne prevýšil počet členov komunistickej strany, a preto ich nemožno pokladať za malú sektu. No na rozjímanie o nekonečnosti a nemožnosti uchopiť dokonale ideál ľudských práv postačí aj otázka, či by sympatizant Falun Gong dostal na Slovensku bezpečnostnú previerku. Tu sa ukazuje, že ľudské práva sú porušované vždy tam, kde niekto má záujem zabrániť konkurencii názorov, vierovyznaní, politického presvedčenia alebo ľudí a firiem. Každopádne zaujímavá je informácia, že údajne pred nejakým časom navštívili príslušníci SIS priaznivcov Falun Gong a pýtali sa ich na ich program na nasledujúce mesiace, aby ich „mohli chrániť“. S tou ochranou to akosi na tejto akcii nikomu nevyšlo. Aj keď kto vie, mohlo to byť aj horšie.
Číňania sami najviac škodia svojej snahe budovať imidž „peaceful rising power“. Ide hlavne o predstaviteľov čínskych pološtátnych a súkromných korporácii, ktorí v Afrike miestami začínajú pripomínať niekdajších kolonizátorov. Čínske vedenie nie je schopné ich správanie korigovať kvôli komplexnej štruktúre regulácie s protichodnými motiváciami jednotlivých zložiek. To vytvára protičínske emócie. Hlavnou úlohou čínskeho ministerstva zahraničných vecí by malo byť im zabrániť. Počínanie čínskych agentov je v tomto zmysle záhadou a veľmi nelogické. Tí mali naopak krotiť číňanov a nie biť aktivistov. Jediné vysvetlenie je, že koordinácia ľudí, ktorí majú na starosti zahraničnopolitickú stratégiu a jej následnú implementáciu je veľmi zlá. Ak to bol zámer vyskúšať si pre zmenu prístup „hard power“ na bezvýznamnom trhu a v štáte so servilnými politikmi, tak veľmi nevyšiel.
Číňania na Slovensku majú o 40% nižšie tržby ako minulý rok a čo najmenej potrebujú, je protičínska nálada. Aj keby sa nejaké nové investičné zmluvy podpísali, návšteva čínskeho prezidenta v nich zohrala bezvýznamnú úlohu. Veľa investičných zmlúv spečatených na politických stretnutiach má tendenciu sa neskôr potichu rozviazať. Číňania majú svoje aktíva spravované externe západnými manažérmi, ktorí majú jasné kritéria. Šírka úsmevu a hĺbka predklonu prezidenta Gašparoviča a premiéra Fica k nim nepatrí. O výhodnosti a potrebe financovania našich PPP projektov pomocou čínskych štátnych investičných fondov som na tomto blogu písal už dávno a opakovane.
Čínu a Číňanov mám úprimne rád, čo dokazuje aj moje trojročné (aj keď málo úspešné) štúdium mandarinčiny. Som nešťastný z toho ako sa s pomocou našich politikov a polície prezentovala.
