Keď som videl fotku Gašparoviča a Fica v objatí, zaujali ma viac ako títo dvaja páni, práve draho vyzerajúce Ficove hodinky. Darovala mu ich vraj jeho manželka a stáli okolo 20 tisíc eur. Teda zhruba toľko, čo dvojročný príjem priemerného Slováka. Podobné správy by u mnohých vyvolali závisť, keby sa jednalo o ich suseda, bývalého spolužiaka alebo známeho. Ale nie ak ide o ich vodcu. Ten je predsa náš, a teda čím bohatší je, tým viac vyzdvihuje našu stranu, našu ideológiu a teda nás samých. Podobne je to s každou ideológiou a príslušnosťou, ktorá sa proti niečomu vyhraňuje. Rovnako neklesne Slotovi popularita, keď denne strieda Porsche Cayanne s Bentley Continental a ani pápežovi, ktorý nosí topánky značky Prada. To iba ich odporci sa môžu od zlosti rozpučiť. Lenin hovoril, že komunisti sú ľudia z iného cesta a ich telá sú súčasťou veľkého tela strany. Teda čím viac ozdôb má telo môjho vodcu, tým krajšie je aj to moje.
Švajčiarske hodinky, ako tie Ficove od firmy IWC, majú dlhoročnú tradíciu presnosti, spoľahlivosti a sú stelesnením precíznej ručnej práce. Ich cena sa odvíja od značky, počtu kusov istého modelu vyrobených v danej sérii, v danom roku a hlavne od počtu ich komplikácii. Samozrejme, že hovoríme o hodinkách bez baterky, teda takých, ktoré treba natočiť manuálne alebo sa natáčajú automaticky pri pohyboch rukou. Komplikácia je každá pridaná funkcia popri meraní času. Môže ísť o ukazovanie dní v týždni, fáz mesiaca až po najdrahšiu komplikáciu - tourbillon, ktorá vyrovnáva efekt gravitácie na presnosti hodiniek. Drahé zberateľské kúsky pochádzajú od drobných, často rodinných firmičiek z Švajčiarska, Nemecka, Talianska ale aj Británie. Častokrát vyrobí hodinár iba pár kusov za rok. Ručná výroba mnoho kusov miniatúrnych súčiastok a ich skladanie zaberie totiž mnoho času. Jeho práca je tak úplným protipólom pásovej výroby. Ak ide o rodinnú firmu s vlastnou značkou, všetka vyrobená „nadhodnota" zostane rodine, ktorá stojí za tradíciou, vývojom, kreativitou a kvalitou produktu par excellence. Marx by mal radosť, že nikto hodinára pri výrobe jeho hodín nevykorisťoval. Pre bankára z Wallstreetu predstavujú zas status, dôveryhodnosť, odmenu za predchádzajúce úspechy a pocit príslušnosti k elite.
Ľavicový filozof postmoderny, Gilles Deleuze sa v jednom rozhovore pre Cahiers du Cinéma z roku 1976 kriticky vyjadril ohľadom pojmu „pracovná sila": „ Predovšetkým sám pojem pracovnej sily svojvoľne vydeľuje jednu oblasť, odtrháva prácu od jej vzťahu k láske, k tvorivosti a dokonca aj k produkcii. Robí z práce konzervovanie, opak tvorivosti, keďže v nej ide o reprodukciu skonzumovaných statkov a o reprodukciu vlastnej sily v uzavretom výmennom procese. Z toho hľadiska málo záleží na tom, či je výmena spravodlivá, pretože v akte platenia ide vždy o selektívne násilie a v samotnom princípe, ktorý nás núti hovoriť o pracovnej sile je mystifikácia." Deleuze sa zamýšľa nad tým, prečo si za svoju prácu nechávame platiť a svoje hobby robíme radi dobrovoľne. Poukazuje na film, kde pohyby hodinára, ktorý je aj amatérsky filmár sú skoro úplne nerozoznateľné od pohybov, či pracuje alebo sa venuje svojmu hobby. Tiež sa zamýšľa nad tým, prečo si teda pracovná sila - robotníci sami neplatia marketingové oddelenie a oddelenie dizajnu. Práve švajčiarske hodinky sú stelesnením produktu, ktorý je fetišom bohatých a zároveň stelesňuje spojenie práce, kreativity, dizajnu a technológie v rukách malej rodinnej firmy u ktorej zostane väčšina pridanej hodnoty.
Kamarát mi hovoril, že keď si išiel dať preleštiť svoje hodinky, rozprával sa s mladým chalanom, ktorý je vraj z poslednej triedy učilištia hodinárov na Slovensku, ktoré potom zaniklo. Hovoril mu o tom, ako prišiel do jeho predajne Rytmus a chcel si kúpiť Breitlingy za 250 tisíc korún. Dostal na ne 100 tisícovú zľavu, lebo súhlasil s reklamou na dané hodinárstvo, kde zapózoval aj so svojimi novými hodinkami.
Švajčiarske Hodinky sú teda stelesnením poctivej práce, za ktorú dostane človek poctivo zaplatené. No sú aj prostriedkom korupcie. V Číne, ktorá predstavuje najrýchlejšie rastúci trh s luxusom až tretina predaných vecí sa používa ako forma úplatku. Napríklad stačí povedať úradníkovi XY, že ak pôjde do toho a toho obchodu Luis Vuitton v Pekingu môže si kúpiť čo chce a pri platení stačí povedať, že je to na účet s menom XYZ.Teda nejakým krycím menom, ktorý tam založil pán XY so zálohou a prípadné nákupy budú účtované jeho kreditke. Z Číny pochádza taktiež mnoho plagiátov drahých hodiniek, ktoré potom človek môže kúpiť od pochybných pouličných predavačov v každej metropole za pár eur.
Je nereálne snívať o tom, že raz bude mať náš premiér hodinky so slovenským štátnym znakom, ktoré boli ručne vyrobené na Slovensku a za ktoré dostane slovenský hodinár zaplatené ako ten švajčiarsky, a ktoré sa budú predávať za 20 tisíc eur ako teplé rožky.
Čínska firma BYD, patriaca do prvej päťky výrobcov batérii na svete prišla so svojim vlastným „plug - in" hybridným autom a spustila sériovú výrobu a predaj o rok skôr ako japonská konkurencia. Šéf firmy prezradil jeho stratégiu: „Nikdy nebudeme schopní vyrábať precízne stroje ako švajčiarske hodinky, ale vyrobiť digitálky nie je žiadne umenie a skoro nič to nestojí."
Slovensko si teda musí vybrať. Buď si bude vážiť manuálnu prácu svojich stolárov, kováčov, krajčírov a hodinárov, tak ako Švajčiarsko. To znamená, že by si muselo vážiť aj bohatých bankárov, právnikov a podnikateľov, tak ako Švajčiarsko. Lebo kto iný by si tieto drahé výrobky kupoval? Alebo naopak dokáže kreatívne využiť svoju lacnú pracovnú silu a zmeniť paradigmu daného produktu a prísť s niečím inovatívnym, lacným, ale užitočným a ceneným ako Čína v prípade firmy BYD.
Alebo môže pokračovať v rozkrádaní výsledkov práce minulých generácii, v rozdeľovaní spoločnosti a hľadaní nepriateľov a v pasívnom leňošení a s pnerestajným pocitom ukryvdenosti.
Hodinky premiéra nič nezmenia, sú iba nemým svedkom premrhaného času. V anglicky hovoriacich krajinách politici používajú frázu: „On my watch....", čo sa dá preložiť,ako „za obdobie kým budem vykonávať svoju funkciu"....Zvyčajne nasleduje: „Urobím to a to alebo zmizne to a to"...
Fico by si mal uctiť prácu starších generácii tým, že zastaví toto nehorázne rozkrádanie, ktorému sme svedkom na každom kroku a zabezpečiť slušnú prácu novým generáciám, zmenou školstva a podnikateľského prostredia smerom k lepšiemu.
Potom si svoje hodinky môže s radosťou vychutnať.
