Počas osláv výročia Nežnej revolúcie sa skloňovalo slovo „sloboda" všetkými spôsobmi, ale akosi sme sa zabudli poďakovať slobodnému trhu. Toto slovné spojenie vyvoláva hlavne u ľavicovo cítiacich ľudí často nevoľnosť, ale ja ho nepoužívam vo forme nejakej ideologickej konštrukcie. Pre mňa je slobodný trh, proste slobodný trh. Je ním skôr Miletička než všakovaké trhy derivátov a svetové burzy. Na slobodnom trhu proste prídeš a predáš bez toho, aby ťa niekto obmedzoval a otravoval. Na Miletičke a rôznych sobotných burzách začínali dnešní ctení príslušníci našej domácej „kapitálotvornej vrstvy", kde skupovali kupónové knižky a predávali šmejdy od výmyslu sveta. Teraz by sa patrilo tomuto čarovnému miestu, kde vznikal náš kapitalizmus vrátiť trocha vďaky. To miesto má totiž istý surreálny náboj. Nedávno som napríklad videl, ako neďaleko trhoviska na lavičke sedela za dažďa babka a predávala rybársku skladaciu stoličku.
Lao-c' raz povedal, že čím viac zákonov je, tým sú ľudia chudobnejší. Skôr jemu než Konfuciovi môžu vďačiť Číňania za ekonomický úspech, ktorý zažívajú. Tento mysliteľ je dôkazom, že aj Ázia má svoju silnú liberálnu a anti-autoritársku tradíciu z ktorej môže čerpať. No Čína v súčasnosti pretláča v rámci svojej soft power stratégie značku Konfúcia a všade po svete zakladá Konfuciove inštitúty. Väčšinou sa nachádzajú na vysokých školách a ich úlohou je vzdelávať o čínskej kultúre a jazyku. Odhliadnuc od paradoxu, že Mao veľmi Konfucia nemusel je to logicky dobrá marketingová stratégia a platforma na posilňovanie kultúrneho soft vplyvu Číny. Konfucius hlásal synovskú úctu, dodržiavanie tradície a hierarchie a presadzoval myšlienku tzv. „harmonickej spoločnosti". Uplatnenie týchto myšlienok vnáša určitú krásu, vznešenosť a až lyrickosť do spoločenských vzťahov. K starším sa prejavuje úcta a existuje viacero odstupňovaných spôsobov zdvorilého oslovenia, kým my poznáme len vykanie a Američania ani to. Veci sa nikdy nehovoria priamo ale iba v náznakoch. Dbá sa na to, aby človek nestratil tvár. Lenže celá táto neurčitosť a vznešenosť je síce krásna, ale veľmi sa nehodí do viacerých oblastí nášho globalizovaného sveta. Pop intelektuál Malcolm Gladwell vysvetľuje vo svojej knihe Outliers, prečo bola Korean Air jednou z najhorších leteckých spoločností s množstvom leteckých nešťastí spôsobených „zlou kultúrou" a prečo sa dokázala tak dramaticky zlepšiť, keď tieto kultúrne stereotypy odstránila. Je síce krásne a lyrické niečo obratne naznačovať rešpektovanej staršej osobe, ale troška vie znervózniť keď sa druhý pilot snaží naznačiť hlavnému pilotovi, že ak niečo nespraví, tak sa lietadlo za chvíľu zrúti, namiesto toho, aby na neho kričal. Riadenie lietadla môže byť niekedy metaforou pre riadenie celej krajiny.
Lenže je ťažké vytvárať „harmonickú spoločnosť" ak existuje obrovská príjmová nerovnosť a nerovnosť v nárokoch na verejné služby napríklad medzi čínskymi migrantmi a domácimi obyvateľmi pobrežných miest. Štátne média sú neslobodné, a preto majú zviazané ruky pri odhaľovaní korupcie a zneužívania pracovníkov. Smutným znakom doby je, že v decembri vyšlo po 63 rokoch posledné číslo Far East Economic Review a ostrov aspoň určitej slobody tlače v Číne - Caijing Magazine zažil hromadnú výpoveď pre tlaky cenzorov. Nedostatočná alebo oneskorená spätná väzba, ktorá chýba kvôli cenzúre, problémy iba vyostruje a spôsobuje narastajúcu agresivitu utláčaných. Potom nestačí ani konfucianizmus na udržanie úcty a poslušnosti k vrchnosti a pre istotu nastupuje policajný štát. A za účasti západných korporácii a ich technológii pokračuje upgrade na policajný štát 2.0 ako to Naomi Kleinova investigatívne rozobrala.
Tak sa dostávame ku sporu Googlu a Číny ohľadom hackovania gmailových adries disidentov. Teraz nejde o to, či za týmito hackermi stojí čínska vláda alebo armáda. Zaujímavé je, že tento útok umožnili „zadné dvere" do gmailových účtov, ktoré Google musel podľa amerických (!) zákonov zachovať, aby uľahčil prácu všakovakým špicľom ako NSA. Teda agentúra, ktorá má komunikáciu Američanov chrániť pred nepriateľmi zo zahraničia ich sama špehuje nad rámec zákona a vytvára pritom bezpečnostné diery, ktoré môžu využiť napríklad čínski hackeri, mafiáni a podobné stvorenia.
Vďaka čoraz úspešnejšiemu čínskemu lobingu v Kongrese bude kritikov Číny ubúdať, ale treba si uvedomiť, že Západ je v oblasti ľudských práv nadmieru cynický. Už viackrát som tu na blogu kritizoval Nokia Siemens Networks, že predali technológiu na odpočúvanie mobilov a internetu napríklad Iránu a na obranu cynicky poznamenali, že Iránci majú teraz viac informácii a lepšie možnosti komunikácie ako predtým. Podobne korporácie ako IBM, Cisco a Honeywell pomáhajú budovať čínskeho Veľkého brata a na obranu používajú podobné výhovorky. Podobne spoločnosť L-1 cez čínskeho prostredníka predáva svoju technológiu rozpoznania tváre a pomáha tak odhaľovať čínskych „zločincov". Je to rovnaká spoločnosť, čo analyzuje vaše odtlačky pri vstupe do USA.
V tomto kontexte sa zmena prístupu Googlu k Číne zdá ako odvážna a hodná rešpektu. Google môže touto konfrontáciou stratiť veľa. Z trhu vyhľadávania ho môže vytlačiť domáci Baidu a americký konkurent od Microsoftu - Bing. Dôležité je pritom poznamenať skutočnosť, že Bing cenzuruje vyhľadávania v zjednodušených čínskych znakoch globálne (!), teda aj v USA, či na Slovensku. Takto nám trocha poodhalil našu dosť nesľubnú budúcnosť. Keďže nie som veľký optimista, tento príbeh Googlu verzus Čína skončí pravdepodobne iba ako marketingový cynický ťah, ktorý poskytne Číňanom falošný pocit bezpečia a konkurenčnú výhodu oproti Baidu, ktorá bude viac v rovine pocitov ako reálnej bezpečnosti.
Akoby povedal Chesterton: „Zákon vytvára zločin." Rovnako naše vlády žiadajú korporácie, aby nechávali vo svojich produktoch diery, cez ktoré nás potom špehujú a ktoré potom zneužívajú aj iní aktéri. Takto niekto neznámy dokázal odpočúvať stovku mobilov pracovníkov gréckej vlády počas celého roka. Keďže je tento „bezpečnostný trh" tak lukratívny a bude iba rásť, je naivné dúfať, že korporácie a vlády sa vzdajú sľubných ziskov z čistej lásky k slobode. Mladé technologické spoločnosti mali na začiatku slobodu ako jednu z ich dôležitých hodnôt, ale časy sa menia. Vlády a korporácie na tejto ceste k sebadeštrukcii dokáže zastaviť iba viac slobody a slobodného trhu. Napríklad zrušenie duševného vlastníctva a patentových zákonov by určite pomohlo. Krajiny po celom svete budujú policajné štáty 2.0 pod zámienkou boja proti terorizmu, ale neuvedomujú si, že skutočnou hrozbou je organizovaný zločin, ktorý túto infraštruktúru môže v budúcnosti zneužiť. Či už sú to príslušníci gangov v americkej armáde alebo sofistikovaná súkromná armáda ako Los Zetas, ktorá vnikla z odpadlíkov z radov špeciálnych jednotiek mexickej armády.
Ak myslí Čína vážne svoj „mierový vzostup", tak by mala zakladať radšej inštitúty Lao-c'. Ako by to asi povedal Amartya Sen - sloboda nie je výsadou, ale nevyhnutnosťou pokroku a rozvoja. Deng priniesol tú ekonomickú. Otázka je, či to dlhodobo bude stačiť.
