Kontroverzné na tomto novom projekte WikiLeaks je, že zatiaľ publikované dokumenty nie sú editované a zároveň je zaujímavé, že včerajšie uverejnenie bolo neplánované a súvisí s faktom, že NYT a Guardian publikovali embargovaný obsah skôr ako ostatné denníky a mali ho z iného zdroja ako WL, teda pravdepodobne od Daniela Domscheit-Berga, bývalého hovorcu WL a zakladateľa konkurenčnej organizácie OpenLeaks. Taktiež ide asi o poslednú alebo predposlednú várku tajných materiálov od zdroja z Pentagonu – Bradleyho Manninga.
Mučenie sa pochopiteľne v týchto tajných dokumentoch spomína len sporadicky a nepriamo. V skratke ide o portréty skoro všetkých väzňov na Gitme, ktoré celkovo vytvárajú obraz ako z Kafkovho románu. Krutá irónia osudu je, že aj jeden ruský väzeň sa volá Kafkas. Mnohí väzni sú tam držaní čisto iba ako zdroj informácii. Napríklad kameramana Al Jazeery zadržiavali šesť rokov len preto, aby sa dozvedeli o fungovaní televízie a jej zdrojoch v Kosove a na Kaukaze. Napríklad štrnásťročného chlapca, ktorý bol obeťou únosu tam držali rok, aby im povedal niečo o únoscoch a ich správaní. Zajatcov do Gitma predávali za odmenu tajné služby spriaznených štátov, hlavne pakistanská ISI (ktorej paradoxne Američania neveria a podozrievajú ju z terorizmu) a iba desiatky ľudí, ktorí sa ocitli v tomto zariadení sú v skutočnosti nebezpeční alebo predstavujú hodnotný zdroj informácii. A Obama namiesto sľubovaného zrušenia Gitma, v tichosti predĺžil väzby zostávajúcim väzňom na neurčito. Veľa zo zadržaných sú mladí muži a prinajlepšom iba pešiaci Talibanu bez nebezpečných schopností, ktorí nemôžu byť ani odsúdení, lebo informácie a priznania boli vynútené pod nátlakom a za asistencie vyšetrovateľov z celého sveta. Väčšina získaných informácii sa týkala spoluväzňov a nedali sa overiť. Kuriózny je prípad muža, ktorý je tam už od začiatku, ale jeho identita je neznáma. Istý typ Casio hodiniek má byť zasa spoznávacím znakom príslušníkov Al Kaidy.
Zaujímavé sú aj nedávne udalosti okolo WL a skupiny Anonymous. Vo februári Financial Times informoval o pripravovanej konferencii, kde chcel bezpečnostný „expert“ Aaron Barr a riaditeľ HBGary Federal zverejniť mená hlavných ľudí z Anonymous a budovať si tak kredit pre svoju firmu. Hodiny na to mu Anonymous hackol stránku, ukradol maily jeho kolegu, ktorý pripravoval pre veľkú banku (asi pre BoA) návrh diskreditačnej kampane proti WL, vymazal dáta na serveroch a dokonca vzdialene aj na jeho iPade. Týmto útokom Anonymous ukončil jeho kariéru a zverejnil aj jeho výskum, ktorý chcel predať FBI a poukázal na to, že nenašiel ani niektorých verejne vystupujúcich členov Anonymous. Týmto krokom hackeri ušetrili daňovým poplatníkom peniaze, keďže to zverejnili zadarmo a upozornili na šlendriánsku robotu firmy, ktorá má viaceré štátne zákazky v oblasti bezpečnosti. Najzávažnejšie odhalenie bol ale fakt, že dcérska firma, HBGary chcela zdiskreditovať a umlčať liberálneho novinára Glena Greenwalda, ktorý pozitívne píše o WikiLeaks.
Z tejto novej epizódy o prešľapoch americkej administratívy vyplývajú nasledovné súvislosti, ktoré platia globálne. V spoločnosti sa etabloval nový „štvrtý“ sektor (sociálne siete a napr. Anonymous), ktorý dokáže obísť ostatné tri a vykonať vďaka crowdsourcingu častokrát kvalitnejšiu robotu, ako predražení vládni kontraktori a štátni zamestnanci, a k tomu ešte zadarmo. Anonymous nemá hierarchiu a ani bankové účty, ktoré sa dajú zmraziť, ako v prípade WikiLeaks. A za hodiny dokázali kompletne položiť veľkú firmu, ktorá sama predávala klientom diskreditačné kampane a hackovanie.
Achillovou pätou demokracie je netransparentnosť, ktorej kraľuje práve bezpečnostná komunita a spravodajské zložky, ktoré majú páky aj na politikov a sú prakticky nekontrolovateľné. Ľudia z bezpečnostnej komunity majú ekonomický záujem na rozrastaní fenoménu tzv. emergency state. Pocit sústavného verejného ohrozenia sa predáva cez politikov a tí prinášajú nové zákazky bezpečnostnému priemyslu a ľudom ako bývalý agent v oblasti SIGINT Aaron Barr s jeho HBGary Federal. Dôležité je neuchopiť tento problém z morálneho alebo emocionálneho hľadiska. Podstatná je analýza nákladov a výnosov a rozmýšľanie v dimenzii rozumný-nerozmuný (krok).
Guantanamo sa nezavrie tak skoro a nebude to kvôli bezpečnostnej hrozbe tamojších väzňov. Ide skôr o miesta a mzdy tamojších vyšetrovateľov a psychológov, čo tam experimentujú, o konzultantov, kontraktorov a nastrčené firmy, čo zajatcov prevážajú. Nikto nechce prísť o biznis a národné ohrozenie sa tak dobre predáva. Už Chesterton asi najlepšie popísal vo svojich knihách a detektívkach fakt, že zákon je zločin a štátna moc (s jej spravodajskými zložkami) je vrcholom anarchie.
Rozumnou alternatívou by bola prevencia terorizmu a ukončenie vojenských operácii, lebo je vedecky dokázané, že nárast teroristických útokov majú na svedomí práve okupácie. Súčasťou prevencie by samozrejme mohlo byť inteligentnejšie sledovanie pohybu a väzieb podozrivých osôb pomocou rôznych tagov a napríklad bezpilotných lietadiel. Ale ak tie lietadla používame po celom svete na zabíjanie militantov a padajú pritom početné „civilné“ obete, tak len vychovávame novú generáciu extrémistov. Podobne by bolo rozumné si priznať chyby a využiť potenciál mladej generácie šikovných ľudí, napríklad ako tých zo skupiny Anonymous a nie proti nim bojovať. WikiLeaks a OpenLeaks sú iba infraštruktúrou a predstavujú revolúciu v investigatívnej žurnalistike, skutočným nepriateľom sú ziskuchtiví politici a podnikatelia prisatí na štátny rozpočet. To oni vytvárajú infraštruktúru netransparentnosti, plytvania, násilia a organizovaného zločinu.
NYT zverejnil fotografie a identitu troch zajatcov z Gitma, ktorí boli prevezení na Slovensko. Ide zrejme o pešiakov Talibanu, ktorí pravdepodobne nemali žiadne cenné informácie. Jedného asi za odmenu odovzdala Američanom pakistanská ISI a druhého vydal Irán. Chápem, že vášnivé diskusie o nebezpečných imigrantoch sú príťažlivejšie ako úvahy o transparentnosti a soft security. Ale rozumnejšie by bolo zamerať sa na skorumpovaných podnikateľov a politikov, ako na väzňov, z ktorých väčšina bola len v nesprávny čas na nesprávnom mieste.
Určite veľa ľudí vie o prípadoch korupcie, ktoré sa dotýkajú aj bezpečnostnej komunity a nemusia byť pritom „experti“ ako Aaron Barr. Najväčšia tragédia je, že štát nemá už dávno svoje WikiLeaks, a keby aj mal, tak mu bude dôverovať málokto. A pritom nejde o problém morálky, ale o absenciu transparentných, bezpečných a rozumných riešení a samozrejme o konflikt záujmov, kde prevyšujú tie ekonomické a sebecké.
