Bol som na pár Hlinových a Dostálovych protestoch, keď tam bolo iba pár desiatok ľudí. Nepochybujem, že Hlina je svojim spôsobom poloblázon a rovnako som sa cítil aj ja, keď som na tom poloprázdnom námestí protestoval proti rozkrádaniu emisii a Slotovi ako osobe. Pre mňa Hlina stelesňuje presne to, čo Kierkegaard myslel, keď v útlej knižke s názvom Súčasnosť bojoval proti „reflexii doby". Hlina je ten „existencialistický hrdina", ktorý podnikne náhly bláznivý výpad v snahe zachrániť topiaceho sa človeka pod rozboreným ľadom. Reflexia by o tomto človeku z diaľky písala blog a lamentovala nad tým, aké je to strašné a smutné. Kierkegaard nemal rád pojem verejnosť. Preňho je to len abstraktná slúžka reflexie. Verejnosť má svojich psov, ktorých pošle na všetkých, ktorí trochu vytŕčajú z davu a robia niečo výnimočné. Hvorecký je takýmto „psom reflexie".
Čítal som dve knižky od Hvoreckého a páčili sa mi - Silný pocit čistoty a Lovci a zberači. Okrem antiglobalistického a antikorporátneho klišé a urbanistického popu dokázal vtipne opísať napríklad ako aj „nezávisláci" majú svoje PR oddelenia a sponzorov. Rovnako si robil vtípky zo zakríknutých intelektuálov v rolákoch. Dnes je asi jedným z nich a vo verejnej sfére to nemá ľahké. Liberálna ľavica ako hlavná európska politická sila tu nemá silnú tradíciu a ani odozvu. Navyše dnes aj na Západe prežíva krízu a všade ožívajú populistické a xenofóbne tendencie. Tiež je smutné, že dnes liberál musí byť zákonite schizofrenik alebo veľký cynik. Obama po tom, ako získal Nobelovku, vyslal do Afganistanu ďalších tridsať tisíc vojakov. Podobne Hvorecký síce podporoval úžasnú kandidátku na prezidenta, ale v kontexte slovenského politického bahna.
Hvorecký určite často zažil, že na Slovensku sa úspech neodpúšťa. Ale on sám nedokázal odpustiť Hlinovi a po prvom úspechu sa doňho pustil z pozície intelektuála. Na tom by nebolo nič zlé. Lenže ja podozrievam Hlinu, že ako „sedlák z Oravy" je on väčší intelektuál ako Hvorecký. Hvorecký nemá rád dedinu. Neznáša všetky tie slovenské vidiecke klišé. Potrebuje odcudzenie nejakej metropoly aby sa našiel. No napríklad Hlinova metafora krajiny, ako rieky s ľavým a pravým brehom, kde liberáli plávajú uprostred a raz si oddýchnu na jednom a raz na druhom brehu je dosť dobrá. Taktiež jeho pointa - že teraz potrebujeme správny breh, a teda sa musíme všetci zjednotiť. Myslím, že Hlina sa prezentuje ako podnikateľ z Bratislavy s oravskými koreňmi, ale „baču" zo seba nasilu nerobí, ako to tvrdí Hvorecký. Rovnako asi nebude hneď druhým Slotom. Napríklad na námestí vyjadril súcit so súčasným utrpením afrických imigrantov v Taliansku. Aktivista Hlina zaujal tým, že dlhodobo robí zaujímavé symbolické, ba až surrealistické protesty. Trocha mi to pripomína prvú „postmodernú revolúciu" Zapatistov, kde subkomandante Marcos používal tiež veľa symboliky. Je to zmes propagandy, marketingu a filozofie. Hvorecký má všetky prostriedky a oveľa lepšie kontakty a infraštruktúru, a preto sa môže pokúšať o to isté. Podľa mňa, keď o ňom Hlina povedal, že je pseudointelektuál, tak nebol ďaleko od pravdy. Podľa Hvoreckého vlastných slov sa dlhodobo kamarátil so svojim mentorom - filozofom Egonom Bondym, a preto už dávno z neho mal byť ďalší Žižek, Hauser, Patočka alebo Štern. Namiesto toho pri kritike napríklad katolíckej cirkvi, Hvorecký využíva dosť trápne klišé, aj keď cirkev sa dá kritizovať oveľa inteligentnejšie, ako to robí napríklad Samo Trnka alebo moja maličkosť tu na blogu.
Až doteraz som myslel, že hádanie sa, kto je pápežskejší od pápeža je disciplína práve kresťanských politikov. Pri zamlčaní istého kontextu a s pomocou poloprávd môže aj Matka Tereza vyznieť ako antikrist. Aj ja si rád počkám na vysvetlenie od Hlinu, kedy a ako podporoval Mečiara. Hlina podporoval a sponzoroval určite veľa všakovakých akcii a možno niektoré mu ušli. Napríklad aj kamarát, keď organizoval nejaký koncert dostal asi pred desiatimi rokmi sponzoring od Mr. Li. Viem, že Hlina mal pri hoteli Kyjev veľký plagát Che Guevaru - čo bola samozrejme reklama na jeho Propaganda Club na Mladej Garde. Nechcem Hlinu nasilu obhajovať a túto časť kritiky beriem ako oprávnenú, ale nechápem, ako môže niekto poukazovať na jeho kontroverznú minulosť a pritom sa tak jednoducho zmieriť z oveľa kontroverznejšou minulosťou napríklad Bondyho. Pointa je, že ľudia pri hľadaní pravdy a cesty robia chyby a po čase svoje názory prehodnocujú. Samozrejme, Hvorecký by mal ešte priniesť aj nejaké dôkazy o svojich tvrdeniach.
Čo ma najviac vytočilo, je kritika Hlinovych podnikateľských aktivít. Hvorecký si našiel minulých obchodných partnerov asi z foafu, ktorí majú čínske mená a víťazoslávne žiada Hlinu o vysvetlenie. Je to rovnako rasistické, ako keby ste niekoho žiadali, aby vysvetlil, že prečo obchoduje s ľuďmi, čo majú židovsky znejúce mená. Úplne tomu nerozumiem. Tu nejde totiž o štandardnú marxistickú kritiku, ktorá by mohla byť uplatnená na nejakú potenciálnu Hlinovu neziskovku, ktorú by sponzorovala nejaká čínska korporácia. Tu ide o obchodný vzťah so všetkými rizikami, ktoré neustále Hlina niesol a tento biznis je jeho súkromnou záležitosťou. Takýto populizmus by si nedovolili ani inak paranoidní Fico a Slota. Na tajuplne znejúce čínske mená prenáša Hvorecký svoje rasistické predsudky a zároveň tým očierňuje aj samotného podnikateľa. Človek sa má hanbiť, že obchoduje aj s inými rasami a národnosťami? Pritom faktom je, že väčšina malých čínskych podnikateľov býva skôr obeťou triád a komunistického režimu ako ich spolupáchateľmi.
Na záver chcem povedať, že neviem, či by Hvorecký mal odvahu verejne bojovať proti primitívnemu miliardárovi s konexiami na vojenskú kontrarozviedku a ruskú mafiu. Minimálne preto si Hlinu vážim.
