Na začiatok treba povedať, že Slovensko akútne potrebujeprílev pracovnej sily zo zahraničia, aby udržalo a nieto ešte zvýšilo svojhospodársky rast. Pri špecialistoch v technických odboroch je to viac akozrejmé. Nikoho hádam nemusím presviedčať, že naše služby sú na horšej, nežmizernej úrovni. Bez prílevu nových pracovníkov napr. v reštauračnýchslužbách nedobehneme v ich kvalite Balkán ani za 10 rokov a o Západeuž ani nehovorím. Nech sa v diskusii prihlási ten, kto nemal pravidelne saopakujúce zlé skúsenosti s predraženými a lajdáckymi stavbármi, vyslovenenepríjemnými čašníkmi a predavačkami, ktoré na Vás nakričia horšie ako namalé decko. Všetci popritom majú pocit, že oni sú majstrami sveta a my ichvlastne zdržujeme a spôsobujeme im nepríjemnosti. Včera jedna predavačkadoslova kričala na staršiu pani predo mnou. Nedávno mi čašník v jednombratislavskom podniku z troch metrov od vedľajšieho stolu hodil menu, keďsom ho oň slušne požiadal. Robotník, ktorý mi montoval Fibernet, mi skoroprevŕtal elektrický kábel v stene, hodinu zháňal domovníka a nadával,prečo máme zamknuté pivnice a že on je platený 1000Sk na hodinua nemá čas čakať a po hodine a pol ho napadlo, že tá skriňas optickými káblami je na druhom poschodí. Myslíte, že sa ospravedlnil zasvoju chybu a moje čakanie? Určite je tento stav do značnej mierydedičstvom komunizmu, ale nedostatočná konkurencia na obmedzenom trhu práce hrátiež svoju rolu.
Hádam nikto neverí, že problém má vyriešiť vyššia pôrodnosťa prisťahovalcov nepotrebujeme. To je len lacné naháňanie politickýchbodov. Treba však povedať, že štát si môže vyberať koho sem pozve a zaakých podmienok. Mafiáni sú už tu, teraz by sme sem mohli pritiahnuť aj viacslušných ľudí napríklad zo Srbska alebo Ukrajiny. Určite by sme na to mali ísťpragmaticky a prilákať sem vysokokvalifikovaných pracovníkova ochotne im pomôcť sa tu etablovať. To sa nevylučuje s požiadavkoustriktného dodržiavania našej legislatívy zo strany imigrantov a rýchlej reakcie v prípadejej porušenia. Nemali by sme sa otvoriť pre „hladných a chudobných tohto sveta“bezpodmienečne, len z nejakého morálneho princípu ako to cíti a navrhujepán Chmelár. No nemusíme tému prisťahovalectva en bloc démonizovať.
Preto ju chcem striktneoddeliť od témy náboženskej slobody. Keď moslimom priznáme ich práva naslobodu vierovyznania a kultúrny prejav, vôbec to neznamená, že im musíme otvoriťdvere dokorán a prijať bezpodmienečne každého od Guinei, až po Indonéziu.Tu naozaj musí vyhrať pragmatizmus a reálny odhad absorpčnej schopnostinášho trhu práce a našej spoločnosti a tiež prednosť by mali dostaťkrajiny nám blízke a jazykovo príbuzné už len z praktických dôvodov.Právo na slobodu vyznania je totiž základným kameňom demokracie. Nedá sa od nejoddeliť. Umožnilo rozkvet krajín ako USA a Švajčiarsko. Ak EÚ bude bojovaťza najrôznejšie sociálne „pseudopráva“, ale na toto jedno zabudne, nikdy USAnedobehne ani vo sne. Žiadna Lisabonská stratégia ani planý eurospeak námpokrok nezabezpečia. Je neospravedlniteľné, že žiaden politik okrem generálnehoprokurátora Dobroslava Trnku sanevyjadril proti sprísneniu zákona, ktorý mal ako hlavný cieľ znemožniť registráciu islamu na Slovensku. Že vraj tovšetci urobili pre zachovanie pokoja v spoločnosti. Ja by som dôvod hľadalv silnom lobingu „najstaršej mimovládky“, ktorá si nikdy miešanie dopolitiky neodpustí a stráži si svoje privilégia a moc. Je veľmismutné, že moslimovia mali na tomto území väčšie práva pred sto rokmi ako majúdnes. Sila demokracie sa totiž meria jej vzťahom k menšinám a nieväčšine, ak by niekto stihol zabudnúť. Katolíci právo na vierovyznaniev tomto význame na (demokratickom) Slovensku nepotrebujú, iné by bolo, keby sme hovorilinapríklad o Libanone.
Nakoniec chcem oddeliť právo na slobodu vierovyznania odideológie multikulturalizmu. Tu jednoznačne súhlasím s kritikou pánaŠebeja. Jeho podobu vo Veľkej Británii nazval podobne ako on aj laureátNobelovej ceny za ekonómiu Amartya Sen ako pluralitný monokulturalizmus. Tentoskôr ľavicový indický ekonóm a sociológ ho pripodobnil k lodiam,ktoré sa za tmy míňajú v prístave. Multikulturalizmus by mal prirodzene znamenať napríklad podporu medzietnických manželstiev zo strany širokejverejnosti. Namiesto toho sa dáva za pravdu otcovi Pakistanky, ktorý jejzakazuje stýkať sa s mladým Angličanom a tým vlastne spôsobujegetoizáciu pod rúškom snahy o zachovanie etnickej identity.
Vôbec si nemyslím, že je nutné aby niekto musel obhajovaťsvoju vieru alebo niekoho iného vieru vo verejnom priestore. Je todehonestujúce a deprimujúce. Ako mi povedal jeden môj kamarát maďarskejnárodnosti: „Chcem aby moje deti vyrastali v prostredí, kde budú menšinou.Človeku to otvára oči a naplňuje ho pokorou a rešpektom k iným.“Ten je výsledkom pozitívneho postoja k svojej vlastnej prežitej bolesti. Niečo,čo „príslušník väčšiny“ nemá šancu „citovo“ pochopiť a zažiť.
Medzikulturálna komunikácia ako predmet by mala byť povinnáuž na základnej škole. Aj keby to bolo len kvôli tomu, aby naše deti vbudúcnosti vedeli zbohatnúť na aktivitách s medzinárodným prvkom. Tama na predmete etiky by sa mali deti naučiť o základoch tej, či onejkultúry a náboženstva. Nie v diskusiách vo verejnom priestore médií a na tému „toto náboženstvo áno a toto nie“. Taká otázka v demokracii nemá čo hladať. Alebo sa potom nepretvarujme, že sme demokracia a premenujme sa rovno na Slovakistan.
Treba si uvedomiť realitu rôznorodosti a jedinečnosti identít, povahových čŕta záujmov každého jedinca. Dnes počujeme denne slová ako „nemám rádmoslimov“. No ako stupídne by to znelo, keby niekto povedal, že nemá rádkresťanov? Už len bengálsky moslim sa kultúrne odlišuje od pakistanského. Pretovznikol Bangladéš. Potom ako môžeme hádzať do jedného vreca napríklad guinejskúpracovníčku FAO, egyptského lekára a indonézsku prezidentkua povedať, že ich nemáme radi, lebo sú moslimovia?
Islam je tiež súčasťou Západu, lebo ho pomáhal formovať, podobneako Západ formoval zvyšok sveta. S judaizmom a kresťanstvom má spoločného predka - otca viery Abraháma.
Algoritmus, Algebru a zachránené dieloAristotela máme vďaka moslimom, ak mám menovať to, čo ma prvé napadlo. Dokoncaaj World Trade Center postavil bengálsky moslim žijúci v Chicagu.
