Tátobanálna otázka je podstatná napríklad pri diskusii o globálnom otepľovaní.Určite sa nechystám robiť rozhodcu medzi Al Gorom a Klausom, ale pomocoutejto otázky ilustrujem svoj názor, že rozhodnutie obmedziť svoju spotrebu preochranu životného prostredia by mal urobiť každý sám na základe slobodnej vôlea nie z prinútenia politikov. Tieto otázky spadajú do oblasti etiky, filozofiea náboženstva a nemali by spadať pod právomoc politikov a euroúradníkov.Prečo?
Upriamenie pozornosti na ekologickú dimenziuhospodárskej aktivity je významným prínosom pre zvýšenie kvalitu životaa dlhodobú udržateľnosť hospodárskeho rozvoja.
Celkovooblasť ekologického poradenstva a zelených technológií má veľký potenciála priestor pre inovatívne riešenia. Úspešné zelené inovácie by podľa mňamali zahŕňať merateľný pozitívny dopad na životné prostredie, znižovať nákladytým, že racionalizujú použitie zdrojov a energie a ponúknuť novénekonvenčné riešenia. Viac sú mi sympatické lokálne riešenia, ako napríklad využívaniegeotermálnej a solárnej energie, tepelné čerpadlá a iné produkty predomácnosti a samosprávy, ktoré prinášajú dopredu známu návratnosť investíciía neprechádzajú cez čierne diery štátnych monopolov a veľkých hráčov,ktorí sa na efektívnych len hrajú. Som názoru, že šikovní a kreatívnipodnikatelia v tejto oblasti nepotrebujú platiť zástupy drahých lobistova PR poradcov, bojovať o štátne dotácie a potom míňať milióny nacelostránkové reklamy o svetlozelenej budúcnosti, ktorá nás čaká vďaka ichfirme. Existuje veľa šikovných inovatívnych firiem ktorých výrobky sa dokážupredať takpovediac samé. Nemecká firma Skysails vyvinula obrovskú plachtu Beluga(pripomínajúcu padák na paragliding) pre ropné tankery a počítačom riadenýsystém, ktorý zabezpečuje najefektívnejšie využitie vetra. Plachta jeumiestnená pomocou lana vo veľkej výške a aj vďaka modernej technológii jeoveľa účinnejšia ako plachetnice z dôb minulých. Aj keď zariadenie stojí okolo 500000 eur, preukázateľne znižuje spotrebu paliva tankerov a tým náklady, a preto sizískalo dôveru viacero prepravcov.
Čorobia firmy, ktorých „zelené projekty“ sú nekonkurenčné a bez štátnychdotácií by ich čakal rýchly koniec? Najmú si ľudí ako Al Gore.
Najsmutnejšíje fakt, že niektoré ich experimenty ani zďaleka tak blahodarne na životnéprostredie nepôsobia.
Napríkladspomínaný Fisker Karma má určite krásny dizajn, ale jeho ekologický prínos jeviac ako otázny. Ten záleží od spôsobu ako sa vyrába elektrina, ktorou sanabíja jeho batéria, od životnosti batérie a ďalších faktorov. Ak saelektrina vyrába v tepelných elektrárňach a batériu bude potrebné popár rokoch meniť (obsahuje ťažké kovy), tak auto veľmi ekologické nie je. Tiež sis ním veľa športového zvuku asi neužijeme a športová jazda sama o sebe nikdy ekologická a ekonomická nebude.
Z našich daní sa podporujú často neefektívne „zelenéprojekty“, niektoré ako sa ukazuje sú pre prírodu škodlivejšie ako keby sa ničnerobilo. Chudobní občania a stredná vrstva to zaplatia na zvýšených poplatkochza energie a na daniach. Zatiaľ čo sa na nich „nabalia“ finančné skupinynehovoriac o chýbajúcej finančnej transparentnosti napríklad pri prideľovaníkvót na emisie CO2 a vytváraníemisných kreditov.
Biopalivá sú krásnym príkladom ako lobing a mediálnemasírovanie mozgov presadili dotovanie niečoho, čo škodí prírode (klčovaniepralesov, erózia pôdy) , dlhodobo zvýši emisie CO2 a metánu (vypaľovanielesov pre pestovanie biopalív, metán pri spaľovaní biopalív...) viac, ako kebysa používali výlučne fosílne palivá. Biopalivá priniesli celosvetovézvýšenie cien potravín, ktoré priamo ohrozuje životy chudobných. Hlavne abynaši poľnohospodári v EÚ boli sýti. To že na nich ide skoro polovica rozpočtu EUa spoločná poľnohospodárska politika je prežitok z päťdesiatych rokov,ktorý je spoluzodpovedný za chudobu rozvojových krajín sa až tak nespomína.
Podobne smutný prípad naivity eurobyrokratov je Lisabonskástratégia. Hlavne že má dvesto priorít od ekonomického rastu až po ochranu živ.prostredia, aby sme nezabudli niečo spomenúť a vyhoveli každému. Nikto sanevzrušuje nad tým, že veľa z nich sa navzájom vylučuje a splneniejej cieľov je aj po rokoch v nedohľadne. (Síce to nesúvisí s témou, ale chcel som sa posťažovať)
Samotné podporovanie cenovo drahších a menejefektívnych (gigantických) zelených projektov štátnymi dotáciami by dávalozmysel iba za určitých podmienok. Totiž v každom dolári je určitá cena zaznečistenie. Jeden dolár čínskeho HDP znečisťuje dvakrát viac ako indický.Prečo je tomu tak? Lebo indické hospodárstvo je viac zamerané na služby, ktorévytvárajú vyššiu pridanú hodnotu a menej zaťažujú životné prostredie vporovnaní s čínskou ekonomikou zameranou viac na energeticky náročnéodvetvia. Preto napríklad v Luxembursku, kde služby tvoria viac ako 85% HDPtakáto podpora dáva väčší zmysel ako v krajinách, kde má ťažký priemysel dominantnézastúpenie. Ten dolár by sa mal v niektorých krajinách investovať radšejdo vzdelania ako do veterných elektrární, aby v budúcnosti podiel služiebna HDP stúpol a zvýšila sa produktivita práce.
Využívanie etanolu bude dávať zmysel keď bude existovať technológiana jeho výrobu z odpadu ako napr. slamy a cena bude porovnateľnás fosílnymi palivami. Dovtedy sotva. Vlády vo svete by urobili lepšie,keby radšej podporovali modernizáciu svojich rafinérií na spracovanie ťažšej anekonvenčnej ropy (ktorých rezervy sú oveľa väčšie ako ľahkej ropy, ktorá jetiež podstatne drahšia), urýchlili výstavbu jadrových elektrárnía podporovali vodné a geotermálne elektrárne. A hlavneinvestovali do vzdelania a výchovy mladých novátorov a uľahčili imzačatie podnikania na miesto podporovania „národných šampiónov“. (rozumejsvojich známych v štátnych monopoloch)
