Často tu na blogu kritizujem utópiu liberalizmu s jej náplasťou v podobe politickej korektnosti, ale treba si uvedomiť, že každá ideológia trpí schematickým, príliš abstraktným a zidealizovaným videním sveta. V súčasnosti je v Európe moderné zbierať politické body hovorením akože skrytých právd o ktorých každý vlastne vie. Napríklad „Rómovia páchajú kriminalitu, Rómovia sú neprispôsobiví...", a preto ich treba zmravniť s „ľudskou tvárou predtým, než to urobia zlí neonacisti". Lukáš Krivošík básní ironicky o možnosti „rómskeho národného štátu" kdesi v Kanade a zároveň uvádza mnoho skreslených faktov a poloprávd. Podľa neho zlá situácia Rómov nie je v dôsledku chudoby a diskriminácie, ale ich etnickej príslušnosti a kultúry. Hovorí, že tradične nechcú investovať do vzdelania svojich detí a prispôsobiť sa majorite, a preto sú tam kde sú.
Samozrejme, kultúru netreba podceňovať a preceňovať zlú sociálnu situáciu Rómov, ako ich hlavný problém. Lenže ako môže Krivošík ironicky a posmešne navrhnúť Rómom, nech si vytvoria vlastný štát, a teda implicitne požadovať defakto segregáciu a zároveň sa stále cítiť konzervatívcom, kresťanom alebo nebodaj libertariánom? Nedávno medializovaný prípad dvoch diskriminovaných rómskych učiteliek pekne ukázal, že vzdelanie je Rómom na Slovensku na dve veci. Krivošík spomína, že v slumoch tretieho sveta prekvitá drobné podnikanie a pýta sa, prečo to isté nemôžu robiť aj Rómovia v osadách. Porovnávať osady so slumami je ale úplne chybné. Slumy sú miesta s vysokou koncentráciou a anonymitou takzvaných „homo sacer" kde vládne bezprávie a svojvôľa. Keďže štát slumy nedokáže kontrolovať, tak sa sám uchyľuje k teroru a jeho obyvateľov prinajlepšom šikanuje a v najhoršom cielene zabíja a následne označí za nebezpečných kriminálnikov. Keďže veľká časť ekonomiky krajín tretieho sveta je v šedej neregulovanej zóne, tak drobných obchodníkov vypaľuje nanajvýš miestna mafia. Na Slovensku sa nepodniká ľahko ani vzdelaným ľudom z radov majoritnej populácie, a tak požadovať podnikavého ducha od Rómov je nekorektné. No pristavme sa pri tých slumoch. Chápem, že je srdcervúce keď nejakej babke na východe Rómovia ukradnú zeleninu zo záhrady o ktorú sa tak pekne starala. Len nechápem tú útlocitnosť nášho inak holubičieho národa. V krajinách tretieho sveta by sa tej babke ľahko mohlo stať, že jej organizovane unesú vnučku, vytiahnu z nej celoživotné úspory a jej potomok sa neskôr nájde aj tak podrezaný niekde v rieke. Každý nadáva na Rómov, ale akosi som nikdy nepočul o násilných organizovaných rómskych gangoch, ktoré po sebe strieľajú automatickými zbraňami a vyhadzujú domy a krčmy do povetria. Takéto gangy tvorené väčšinou imigrantmi a minoritami prekvitali napríklad v USA hlavne v 80-tych rokoch v súvislosti s drogovou kriminalitou a v mnohých krajinách prekvitajú dodnes. USA si aj tak zvolilo čierneho prezidenta. U nás je rómska politická angažovanosť ani nie v plienkach, hlavne že si kdekto zbiera politické body vytváraním paranoje a nafukovaním drobnej kriminality. Správny ľavičiar by sa mal dožadovať politickej angažovanosti Rómov, konzervatívec určitej úcty ale zároveň rovnosti pred zákonom a libertarián by mal hlavne apelovať na miestne komunity a prízvukovať im, že iba ony majú zodpovednosť za dobré spolužitie s lokálnou rómskou komunitou a štát ich nespasí a nezbaví ich problémov nejakým magickým trikom.
Prečo je rómsky problém hlavne otázkou začarovaného kruhu chudoby? Neviem ako pán Krivošík, ale ja som mal tú česť pobudnúť v getách Belfastu, býval som dva týždne v Harleme a bol som dvakrát v Nairobi. Chudobné štvrte Belfastu sú posiate nástennými maľbami zamaskovaných ľudí s AK-47 a niektoré miesta sú tak zlé, že petržalské Kopčany sú oproti nim „kráľovstvom nebeským". Vládne tu prísna segregácia a napätie. No bohaté štvrte napríklad okolo Molone Road majú nábožensky zmiešanú populáciu a všetci „sú v pohode". Rovnako je priepastný rozdiel medzi bohatými vzdelanými Keňanmi a obyvateľmi tamojších slumov. A etnicita s tým nič nemá.
Keby žil Lukáš Krivošík pevnejšie na zemi, tak by vedel, že skoro žiadne oslobodenie sa nezaobíde bez násilia, a preto by nepožadoval nejaký „národný rómsky štát", čo je mimochodom úplne proti duchu konzervativizmu. Či už je to násilie na sebe samom, napríklad, keď sa človek snaží odnaučiť fajčiť, alebo je to politické násilie za účelom separatizmu, vždy je tam tento element. Politické násilie čerpá financie z organizovaného zločinu, ktorého podhubím sú práve chudobné štvrte. Ja tvrdím len jedno, môžeme byť radi, že naši Rómovia nie sú tak násilní a organizovaní, ako by mohli byť. Ako som písal už dávnejšie, náš holubičí národ je taký čudný. V pokoji sa necháme dennodenne okrádať a znásilňovať či už oligarchmi a ich politikmi alebo oligopolmi a potom si svoj hnev vyvŕšime na „homo sacer" Rómovi a tlieskame politikom, ktorí boli zvolení práve vďaka svojmu prízemnému populizmu. Pekne túto našu vlastnosť ilustruje informácia, že naše prostitútky majú úboho nízke ceny - dokonca až 10€ a 20€ oproti napríklad českému priemeru niekde okolo 1800Kč. A to ulica vynesie často viac ako „masážne salóny".
Pointa je, že svet nemôžeme spoznať ak sa pozeráme okuliarmi etnicity alebo nejakých zjednodušených ideologických schém. Každý človek je jedinečný a nedá sa onálepkovať. Jediné čo nás spája je prežitá bolesť a s tým spojená pokora a životná múdrosť. Bolo by krásne, keby nás spájala aj vrúcna kresťanská láska, o ktorej kdekto básni, len ju ešte nikto nevidel a nezažil v politickej praxi. Od kresťanských konzervatívcov, medzi ktorých sa Lukáš Krivošík zaraduje, by som očakával trocha viac, než iróniu, nenávisť a populizmus. Ak nebodaj stále koketuje s libertarianizmom, tak to, čo predviedol vo svojom článku je jeho úplnou antitézou.
