Chápem, že prejav Ficovi asi písali poradcovia, a že jeho pokora môže byť hraná, ale každopádne zaznamenal obrovský úspech v slobodných voľbách a za vysokej účasti. Preto nerozumiem nariekaniu a nadávkam množstva priateľov na Facebooku. Keby bolo víťazstvo tesné, tak je namieste si sypať popol na hlavu a hľadať vinníka z pomedzi pravice, médií alebo pasívnych voličov. Jeho ponuka na koalíciu s pravicovou stranou je viac vypočítavosť ako prejavom altruizmu. Ale myslím si, že pre Slovensko by bolo lepšie, keby Fico vládol sám a ukázal, že sa poučil z predošlej trojkoalície. Najhoršou možnosťou by, podľa mňa, bola dvojkoalícia s KDH.
Túto stranu volí mnoho mojich priateľov a nechcem sa ich osobne dotknúť. Ja s ňou nemám emocionálny problém, podobne ako so každou stranou, možno okrem SNS, ktorá našťastie odišla, dúfam nadobro, z parlamentu. Problém mám s názormi niektorých (!) súčasných a bývalých predstaviteľov KDH, ktorí v srdci úprimne veria, že sú božími poslami a nástrojmi jeho prozreteľnosti na zemi. Každé ich profesionálne a osobné zlyhanie ich len posilňuje na ich misii a utvrdzuje v tom, že musia byť ešte radikálnejší a odovzdanejší.
Pán Čarnogurský si myslí, že delenie na pravicu a ľavicu je prežitok. Teraz ide o ideológiu, etiku a hodnoty. Sám je zástancom napríklad (skôr ľavicovej) dane z finančných transakcii (Tobinova daň) a zvýšenie daní o pár percent preňho ani nie je politickou témou, keď to trochu preženiem. Taktiež si myslí, že grécky default nie je problém, lebo „banky majú bilióny v derivátoch a rád sa na ekonomické témy porozpráva aj dlhšie". Jediné čo ho zaujíma je presadzovanie konzervatívnych hodnôt. Podľa neho, Radičovej vláda zlyhala kvôli NGO-izmu - „výraz, ktorý použil vo svojom článku". Zabudol pri tom dať kredit napr. Klausovi, ktorý sa týmto termínom často oháňa. Lenže Klaus na rozdiel od Čarnogurského nepresadzuje v politike záujmy najväčšej a najstaršej mimovládky - Katolíckej cirkvi. Čarnogurskému vadí len to, že na tvorbu politík majú dosah aj liberálne think-tanky. Taktiež sa nazdáva, že témy, ktoré KDH dlhodobo presadzuje, napríklad v oblasti reprodukčného zdravia, ľudia schvaľujú a nevadia im. Lenže to je omyl. Minimálne sú viaceré ich témy väčšine voličov ukradnuté. Náhľad do jeho mentality ponúkol nasledovný citát: „Vždy tu bude nejaká skupina ľudí s liberálnym názorom, teda aspoň dlhú dobu". Lenže trochu zabudol, že KDH volí dlhodobo okolo 8% voličov a podľa mňa je celkovo radikálnych konzervatívcov na Slovensku menej než umiernených liberálov. Väčšina občanov nepožaduje zmenu, sprísnenie alebo liberalizáciu legislatívy v otázke potratov, antikoncepcie, registrovaných partnerstiev alebo legalizácie mäkkých drog.
Teda pán Čarnogurský chce, aby sa politika točila viac okolo hodnôt a ideológií. Lenže tie zaujímajú tak najviac 20 percent voličov z oboch táborov, ktoré si po večeroch do krvi derú prsty písaním blogov v nikdy nekončiacich kultúrnych vojnách. Preto si pravicoví liberáli a konzervatívci dnes svoju polievočku prihrievajú aj bojom proti multikulturalizmu a latentným rasizmom, aby na svoju stranu pritiahli viac voličov. Väčšine populácie je to jedno, tá pozerá Hotel Paradise a Farmu. Konzervatívci tieto relácie pozerajú tiež, aby si v sebe utvrdili zhnusenie z prehnitého hriešneho sveta ovládaného západným liberalizmom.
Teraz prichádza osobná vsuvka. Áno myslím si, že náboženstvo je dobrým prostriedkom na výchovu detí. Viackrát som ho obhajoval proti nespravodlivým útokom ateistov. Veriaci ľudia sú empiricky štedrejší. No sú aj menej tolerantní k iným kultúram a spôsobom života. Sám pochádzam zo silne veriacej rodiny. Vyše dvadsať rokov som bol veriaci a z toho asi deväť rokov z vlastného rozhodnutia aj praktizujúci. Na strednej škole som čítal pod ľavicou bibliu. Keď moji spolužiaci začínali, ja som prestal piť a fajčiť. Z etiky som sa občas vypýtal na hodinu náboženstva. Z presvedčenia som neodpisoval a nedával odpisovať. Prvá žena, ktorú som pobozkal, bola moja bývalá manželka. Nič z toho neľutujem a chýbajú mi občas tie časy. Teraz mám dosť iný životný štýl, s ktorým nie som úplne spokojný. Ale myslím si, že otázky morálky, náboženstva a spôsobu života sú hlboko osobné a do politiky nepatria.
Stačí sa pozrieť na USA alebo Turecko, ktorých občania aj politici sú dosť vyhranení v otázke miesta náboženstva v spoločnosti. No tí istí občania to dotiahli na horné priečky rebríčka najpromiskuitnejších krajín.
V Desatore je tuším aj „Nepokradneš!", no pán Čarnogurský sa vo svojej povolebnej analýze ani raz témou korupcie nezaoberal. Na začiatok by možno stačila takáto malá zmena hodnôt v politike. Ak by KDH chcelo pomôcť Smeru iba s dodržovaním siedmeho prikázania, tak by som ich koalíciu kvitoval.
