Štúdia Open Society Justice Initiative dokazuje, že etnické profilovanie populácie, za účelom objavenia potenciálnych teroristov je prinajmenšom neefektívne a kontraproduktívne. V Británii stúpol od 11. septembra 2001 počet Britov s ázijským pôvodom, ktorí boli skontrolovaní alebo zadržaní políciou trojnásobne. Týmto spôsobom sa nenašiel ani jeden terorista. V Nemecku majú tiež svoje divné nápady ako bojovať s islamským fundamentalizmom. Napríklad pravidelne robia razie, kde obkľúčia celú mešitu a skontrolujú dokumenty všetkým veriacim. Tiež sa pohrávali s myšlienkou, že každý Nemec, ktorý čerstvo prestúpil na Islam by sa mal povinne hlásiť. Rovnako neúspešne ukončili cvičenie v dolovaní dát (data mining). Podľa určeného profilu, ktorý by mohol zodpovedať „spiacemu teroristovi" prehľadávali databázy vyše 8 miliónov Nemcov. Našli 32 tisíc zaujímavých ľudí, ktorých detailne prekontrolovali pomocou ďalších zdrojov a nakoniec zostali pri čísle 1689 osôb. Na nich uskutočnili detailné policajné prehliadky a odpočúvanie, vypočúvali ich blízkych a zamestnávateľov, aby po ďalšom roku zistili, že tadiaľto cesta nevedie.
Plošné sledovanie populácie má svoje čaro. Rovnako predávanie takejto technológie rôznym režimom. Ale nemá to veľa spoločného so skutočnou spravodajskou činnosťou. Podľa wikipedie je pojem intelligence zbieranie aktívnych a relevantných dát, teda súčasných plánov, rozhodnutí a aktivít. Plošné sledovanie sociálnych sietí treba radšej prenechať expertom na sociálny marketing.
Pokúsim sa ako človek vyzbrojený wikipediou a štúdiom na prestížnej električkovej univerzite o skromnú analýzu neúspešného pokusu zadržať vďakabohu neúspešného nigérijského teroristu, ktorý nám chcel pokaziť Vianoce.
Jasne, že identita páchateľa je dôležitá. Skôr bude teroristom nigérijský mladík s menom Abdullah ako rakúska babička. Ale nie je postačujúca, dôležité je zamerať sa na vzorce správania a ich odchýlky. A tu zlyhala spravodajská komunita na plnej čiare, aj keď si domyslím to, že ignorovali varovanie otca páchateľa, čo je stupidita, pri ktorej začína až myseľ stáť.
Na tomto blogu pretláčam myšlienku, že terorizmus a organizovaný zločin sú iba dve strany rovnakej mince. Rovnako ako veľké korporácie posielajú svoj stredný manažment a špecialistov na školenia do zahraničia, cestujú v dnešnom globalizovanom svete veľmi často aj osoby spájané s organizovaným zločinom a terorizmom. Teda prvý vzorec správania sú časté zahraničné cesty. Druhý vzorec je návšteva tzv. zlyhávajúcich štátov ako Somálsko, časti Pakistanu, Afganistan, rôzne africké štáty, oblasti južnej Ameriky a samozrejme aj Jemen, ktorý navštívil Nigérijčan predtým, ako sa vydal na cestu do USA. Pri návšteve danej krajiny sa dajú sledovať odchýlky vzorca správania daného jednotlivca. Teda ak sa niekto zvykne prihlásiť na Facebook a Twitter každý deň alebo skontrolovať si emaily a volať zo svojho mobilu a zrazu to mesiac, čo je v Jemene nerobí, alebo to nerobí keď je v určitej oblasti v danej krajine alebo si na určitom mieste opätovne vypína mobil, tak je to ďalší varovný signál.
V spomínanom nemeckom cvičení v dolovaní dát, boli súčasťou profilu spiaceho teroristu tieto kritéria: muž vo veku 18-40 rokov, študent alebo bývalý študent, moslim a štátna príslušnosť z 26 krajín s väčšinovou moslimskou populáciou. Takže, študent je ďalšie kritérium. Samozrejme, že študent filozofie nie je rovnako nebezpečný ako študent chémie alebo strojárstva. Nigérijčan študoval strojárstvo. Rovnako štúdium v Londýne a pravidelná návšteva tamojšej mešity je rovnaký signál. Takto by sa dalo pokračovať.
Pointa je, že dnes, keď ľudia majú paranoju nie z toho, že ich niekto sleduje, ale práve naopak, z toho, že ich nikto nesleduje, je plošná kontrola komunikácie oveľa ľahšia. Ale rovnako je ľahšie zbierať, analyzovať a vyhodnocovať aj aktívne dáta. Normálny človek, ktorý si letenku kupuje so súkromnou kreditkou, tak robí dostatočne vopred, aby ušetril. To dáva spravodajským službám dostatok času, aby získali o cestujúcich, ktorí sa zhodujú s určitým profilom dostatočné informácie. Veľa z daných procesov sa dá zautomatizovať. Je celkom vtipné, ako sa o vás dnes aerolinky starajú. Napríklad sa vás pýtajú aké chcete jedlo na palube, či to nebude náhodou moslimské.
Namiesto toho aby nás spravodajské služby a letiskový personál zbavovali aj posledných zvyškov súkromia, by si mali robiť poriadne svoju prácu s prostriedkami ktoré majú. Ak to nedokáže štát, mal by to prenechať vo väčšej miere súkromnému sektoru. Keď napríklad toto dokáže civilná technológia, je ťažké predstaviť si, čo dokáže vojenská. Posledný útok trojitého agenta na tajnú základňu CIA v Afganistane ukazuje, že oveľa ťažie je získať si srdcia ľudí, ako poraziť ich modernou technológiou. Bohužiaľ v tejto „vojne" potrebujeme oboje.
