Obamova nobelovka a somálski mobilní operátori

Môj článok na wordpresse je dosť obsiahly a nemá zmysel ho tu prepisovať. Chcel by som len priblížiť moje vnímanie súčasnej grotesky a šoku pri udeľovaní Nobelovej ceny za mier. Nejde mi o to, že „Obama si cenu nezaslúži, lebo nič ešte nedokázal". Tiež sa nechcem snažiť o nejaké konšpiratívne čítanie tejto udalosti, ako odmeny za odvolanie projektu radaru v Strednej Európe alebo ako predplatenie si možnosti zabránenia budúceho útoku na Irán. Netreba sa pozastavovať nad orwellianskym „vojna je mier". Práve holá realita - iba vymenovanie faktov bez nejakých abstraktných konštruktov, prináša to pravé potešenie z triviálnosti našej existencie. Napríklad fakt, že dnešné „vojny bez vojny" v krajinách ako Pakistan a Somálsko sa vedú pomocou bezpilotných lietadiel, ktoré sú ovládané cez podobné rozhranie ako PlayStation na základni, ktorá môže byť na opačnom konci zemegule. Sú systémy, ktoré umožňujú ovládať tieto lietadlá aj cez smartphony ako BlackBerry. O tom som už písal, ale tento krát som to spojil znova s Obamovým miláčikom „BlackBerry's Blackberry" a so spoločnosťou SS8, ktorá vyvinula spyware pre tieto telefóny v Spojených arabských emirátoch do ktorej investoval Kleiner Perkins, kde je Al Gore, laureát za rok 2007, partnerom. Samozrejme pána Yunusa a jeho Grameen Foundation a GrameenPhone som dal do protikladu ako človeka, ktorý sa snaží technológiou a mikropôžičkami o inovatívne riešenia v oblasti ľudského a ekonomického rozvoja. Somálsko bolo zlyhaním pre Clintona, keď pre šesť obetí a následnú negatívnu verejnú mienku musel zrušiť celú operáciu ako ilustroval film Black Hawk Down. Vďaka „vojne bez vojny" ako objektu, zbaveného svojej podstaty (Podobne ako nealko pivo, odtučnená smotana, bezkofeínová káva alebo čokoládové preháňadlo) môže Obama viesť rovnakú vojnu v Somálsku a v Pakistane a dostať ešte aj nobelovku. Ďalší moment, ktorý som spomenul bol, že lídri ako Obama nám dávajú dobrý pocit a falošné nádeje a sebavedomie, ale pravdepodobne nebudú schopní zvrátiť trend, keď svet budúcnosti bude vyzerať viac ako BRIC. Túto skratku vymyslela investičná banka Goldman Sachs aby presvedčila investorov, že emerging markets Brazílie, Ruska, Indie a Číny sú terno. Tieto emerging powers ale zmenia aj našu realitu a zimomriavky vyvoláva predstava, že svet zajtrajška bude možno viac podobný brazílskym favelám, mexickým vojnám drogových kartelov alebo čínskej, ehm diktatúre. Ak niekto skalopevne verí, že inak ako v hollywoodskych filmoch to tu vyzerať nebude môže zostať sklamaný. A nebude to kvôli vonkajším faktorom ako finančná kríza, ktorá obnažila asi najväčšiu utópiu podporovanú tlačiarňami Fedu a dnes sofistikovane pomenovanú ako quantitative easing. Bude to skorej preto, že západné firmy za pár chechtákov dokážu paktovať aj s diablom. Celá tá zelená mánia iba zakrýva tento nechutný fakt. Na záver som si dovolil malú provokáciu. Aj keď je EÚ v tomto procese skoro irelevantný hráč, ja by som navrhol na tohtoročného laureáta práve „osamelého bojovníka" Václava Klausa. Nie je to síce bez štipky irónie, lebo naozaj považujem EÚ za bublinu, ale ak môžeme tvrdiť, že ambície presadiť sa väčšmi na svetovej politickej scéne budú znamenať viac agresie, tak Klaus, ktorý tomu chce zabrániť, by si tú cenu zaslúžil. Keď nemôžeme takto uvažovať, tak by sme mali premenovať toto ocenenie na „Nobelovu cenu za PR" a potom bude „šecko v porátku".